Nemejské hry: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
d wikilinky
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d ISBN → ID
Riadok 1:
[[Súbor:Ancient stadion of Nemea.jpg|náhľad|Antický štadión v Nemei]]
'''Nemejské hry''' (od {{v jazyku|grc|''Νέμεα''}}{{--}}''Nemea'') boli [[Staroveké Grécko|starogrécke]] súťaže usporadúvané na počesť boha [[Zeus|Dia]] v [[Nemea|Nemei]].<ref name="Nemejské hry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=364}}</ref><ref name="str. 134">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbnid= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=134}}</ref>
Nemejské hry sa konali na počesť boha Dia v [[Argolis (historické územie)|argolidskej]] Nemei, na posvätnom okrsku Dia. Podľa tradície hry založil [[Herakles (mytológia)|Herakles]] potom ako zabil nemejského leva, alebo [[Adrastos (Argos)|Adrastos]], aby pripomínali smrť [[Ofeltes|Ofelta]].<ref name="Nemejské hry"/> Samotná Nemea bola podľa mýtov nazvaná po ''Nemey'', dcéry riečneho boha [[Asópos|Asópa]].<ref name="Pausanias 2,15,3.">[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 2,15,3.</ref>
 
V druhom storočí navštívil Nemeu a jej okolie grécky cestovateľ a spisovateľ [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] a pútavo to opísal: „''Z Kleón do Argu vedú dve cesty: jedna je kratšia a vhodná pre dobrých chodcov, druhá smerom na takzvaný Trétos je úzka, zovretá horami, ale aj tak vhodnejšia pre vozy. V týchto horách ešte i dnes ukazujú jaskyňu leva (nemejského leva) a mesto Nemea je odtiaľ vzdialené pätnásť [[Štádium (dĺžková miera)|stadionov]] ({{km|2.775|m}}). V nej je pozoruhodný chrám Dia Nemejského, aj napriek tomu, že už dnes je jeho strecha zrútená a nenachádza sa v ňom ani jeho socha. Okolo chrámu je cyprusový háj a v ňom bol vraj do trávy odložený malý Ofeltes svojou pestúnkou a usmrtený hadom. Argejčania v Nemei obetujú Diovi a volia kňazov Nemejského Dia a ešte pripájajú k zimnej nemejskej slávnosti aj [[Beh ťažkoodencov|preteky ťažkoodencov]]..."''<ref name="str.154">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|isbnid= 66-602-22-8.6|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=154}}</ref>
Nemejské hry sa ako [[Panhelénske hry|celogrécke]] po prvý raz konali v roku [[573 pred Kr.]] a od tých čias potom každý nepárny rok [[Olympijské hry (starovek)|olympijského]] štvorročia vždy začiatkom leta. Je neznáme kto bol ich reorganizátorom. Hry riadil zbor hodnostárov, ktorí sa volali podľa olympijských [[hellanodikovia]] (helénski sudcovia). Hry sa pôvodne obmedzovali na atletické a jazdecké disciplíny, pričom ich rozsah bol o niečo nižší ako v [[Olympia (Grécko)|Olympii]],<ref name="str. 134"/> ale počet disciplín pre dorastencov mali vyšší.<ref name="Nemejské hry"/> V [[Helenizmus|helénskom období]] sa ich program rozšíril o dramatické a hudobné súťaže.<ref name="str. 134"/> Štadión, na ktorom súťažili, ležal v údolí pod lesnatým vrchom. Dnes je z neho odkrytý vstupný tunel, časť svahov pre divákov a bežecká trať.<ref name="str. 26">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbnid= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=26}}</ref> Víťaz nemejských hier bol v starších časoch ovenčený zelerovým vencom, v neskorších dubovou ratolesťou z Diovho stromu.<ref name="str. 134"/> Hoci boli nemejské hry čo do významu za olympijskými, návštevnosť divákov a popredných pretekárov bola vysoká. Na čas ich trvania sa tiež vyhlasovala ''ekecheira'' (posvätný mier), ktorá sa vsťahovala na celé jej okolie i na cestu učastníkov.<ref name="str. 134"/>
 
== Referencie a bibliografia ==