Polykleitos Mladší: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d zdroj |
d ISBN → ID |
||
Riadok 2:
'''Polykleitos''' ({{v jazyku|grc|''Πολύκλειτος''}}{{--}}''Polykleitos'') bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] sochár a [[architekt]] v 4. stor. pred Kr.<ref name="Grécky zázrak, 360">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=360}}</ref><ref name="Encyklopédia starovekého Grécka, 47">{{Citácia knihy|autor=[[Martino Menghi]]|titul=Encyklopédia starovekého Grécka|isbn= 80-8046-328-X|miesto=Bratislava|vydavateľ=Perfekt|rok=2003|strany=47}}</ref>
Bol známy ako sochársky majster, ale preslávil sa hlavne ako staviteľ divadla v [[Epidauros|Epidaure]], ktoré je dokonalé harmóniou svojich rozmerov.<ref name="Dejiny umenia 2, 166">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 |
== Biografia ==
Riadok 11:
== Architektonické diela ==
Polykleitove divadlo v Epidaure je jedno z najslávnejších gréckych divadiel. Jeho tvorcu preslávilo najmä dokonalé architektonické riešenie a výborná akustika. Svojou architektonickou krásou nadchlo aj cestovateľa Pausania, ktorý o ňom zaznamenal: „''V posvätnom okrsku majú Epidaurčania divadlo, ktoré si podľa môjho úsudku najviac zasluhuje pozornosti. Rímske divadlá síce prekonajú všetky ostatné teatrálnou vybavenosťou, veľkosťou potom to arkádske v Megalopole. Ktorý však staviteľ by mal odvahu súťažiť s Polykleitom, pokiaľ ide o súlad a krásu? Polykleitos bol totiž ten, kto vytvoril ako toto divadlo, tak i okrúhlu budovu Tholos.''“<ref name="Pausanias str.181">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|
V prípade divadla v Epidaure sa nedá hovoriť len ako o troskách či zvyškoch, lebo po rekonštrukcii ľavého krídla sa v ňom dodnes konajú predstavenia. Má tvar kamennej podkovy a leží na juhovýchodnom zalesnenom svahu pri Epidaure. Ako aj v minulosti tak i dnes sa do neho zmestí 14 000 divákov.<ref name="Grécky zázrak, 360"/> Divákov okrem harmónie jeho tvaru upúta aj kruh na zemi javiska, ktorý znázorňuje pôdoris gréckeho divadla, ako ho opisuje [[Marcus Vitruvius Pollio|Vitruvius]]: „''ku kruhu orchestry (miesta na spievanie a tancovanie) prilieha obdĺžniková skéné (budova), uzavierajúca polkruh dolných sedadiel hľadiska čiže divadla.''“<ref name="Dejiny umenia 2, 161">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 |
== Referencie a bibliografia ==
|