Sándor Petőfi: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.103.131.69 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TomášPolonec
Riadok 23:
Keď mal Alexander dva roky, jeho rodina sa presťahovala do čiste maďarského mesta Kiskunfélegyháza, ktoré neskôr Petőfi vydával za svoje rodné mesto. Jeho otec sa pokúsil synovi zabezpečiť najlepšie školy. Navštevoval viacero škôl (1833 – 34 piaristické gymnázium v Pešti, 1835 – 38 slovenské evanjelické gymnázium v [[Aszód]]e, 1838 – 39 lýceum v Banskej Štiavnici). Z lýcea v Banskej Štiavnici utiekol, aby sa mohol venovať divadlu (podľa niektorých názorov boli dôvodom jeho ukončenia štúdia finančné problémy rodičov). Potom Alexander striedal rôzne zamestnania na viacerých miestach: v [[Pešť|Pešti]] bol pomocníkom v [[Divadlo|divadle]], v [[Ostffyasszonyfa]] [[učiteľ]]om a v Soproni [[vojak]]om (1839). V rokoch 1841 – 1842 študoval na kolégiu v [[Pápa|Pápe]], kde sa stretol so svojím neskorším priateľom [[Mór Jókai|Mórom Jókaim]]. O rok neskôr, v roku [[1842]] prvý raz oficiálne vyšli jeho verše: v ''Atheneu'' ich vydali pod názvom ''A borozó'', boli podpísané menom Sándor Petrovics. V tom istom roku 3. novembra boli vydané verše pod jeho pomaďarčeným menom „Petőfi“.
 
Popri poézii ho aj tak viac zaujímalo divadlo, a v roku [[1842]] sa pridal k jednej kočujúcej divadelnej spoločnosti. V roku [[1844]] putoval z Debrecína do Budapešti, aby našiel vydavateľa svojich veršov. V roku 1843 opisoval v Bratislave Správy zo snemu, súčasne vypomáhal v divadle. Prvú básnickú zbierku vydal v roku 1844 pod názvom Versek, v tom istom roku bol pomocným redaktorom časopisu Pesti Divatlap. Vo svojich populárnych básňach často spájal ľudové tradičné prvky s rytmom ľudových piesní. Najdlhšiu
 
putoval z Debrecína do Budapešti, aby našiel vydavateľa svojich veršov. V roku 1843 opisoval v Bratislave Správy zo snemu, súčasne vypomáhal v divadle. Prvú básnickú zbierku vydal v roku 1844 pod názvom Versek, v tom istom roku bol pomocným redaktorom časopisu Pesti Divatlap. Vo svojich populárnych básňach často spájal ľudové tradičné prvky s rytmom ľudových piesní. Najdlhšiu
prácu napísal v roku [[1845]], bola to epickú báseň pod názvom ''János vitéz''. V rokoch 1845 – 46 prežíval umeleckú aj ľudskú krízu, v jeho diele sa prejavil pesimizmus.