Rádioaktívny odpad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Úprava určitých, no nie všetkých chýb. Zvýraznenie dôležitých vecí |
d ISBN norm.; ISBN=N1,N2 → ISBN=N1 | ISBN2=N2 |
||
Riadok 12:
[[Rádioaktivita]] všetkých jadrových odpadov časom klesá. Všetky [[rádioizotop]]y obsiahnuté v odpade majú istý [[polčas rozpadu]] — čas, za ktorý [[rádionuklid]] stratí polovicu svojej rádioaktivity. Všetky rádioaktívne odpady sa postupne rozpadnú na nerádioaktívne prvky (t. j. stabilné izotopy). Niektoré rádioaktívne prvky, ako [[plutónium 239]] nachádzajúce sa vo vyhorenom jadrovom palive, zostanú nebezpečne rádioaktívne po stovky tisíc rokov. Iné rádioizotopy zostávajú nebezpečné po milióny rokov. Preto musia byť tieto odpady chránené po storočia a izolované od živého prostredia po tisícročia.<ref>[http://www.nirs.org/radwaste/radwaste.htm Radioactive Waste Project]</ref> Podaktoré izotopy ako [[jód 131]] ale majú polčas rozpadu len 8 dní a tak rýchlo prestanú byť problémom, na rozdiel od iných dlhodobo rádioaktívnych prvkov, no ich aktivita je tým pádom omnoho vyššia. Tabuľky vpravo ukazujú niektoré najdôležitejšie rádioizotopy, ich polčasy rozpadu a výnos produktov štiepenia ako podiel výnosu štiepenia [[urán 235|uránu 235]].
Čím kratší je polčas rozpadu rádioizotopu, tým viac je rádioaktívny. To platí aj naopak - napríklad 96% prvku Indium, ktorý sa vyskytuje v prírode, tvorí rádioizotop In-115, no považuje sa za netoxický vo forme čistého kovu a ako stabilný prvok z dôvodu jeho niekoľko biliónov rokov trvajúceho polčasu rozpadu, čiže v pomere k času sa rozpadne minimum jeho atómov.<ref>[http://nucleardata.nuclear.lu.se/nucleardata/toi/nuclide.asp?iZA=490115 Lund/LBNL Nuclear Data Search]</ref> Energia a typ ionizujúceho žiarenia vyžarovaného rádioaktívnym materiálom sú tiež dôležité faktory určovania jeho nebezpečnosti.<ref>{{cite book |title=Introduction to Radiological Physics and Radiation Dosimetry |last=Attix |first=Frank |year=1986 |publisher=Wiley-VCH |location=New York |isbn=
| |||