Fyzika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 85.216.213.231 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Radoslav Ivan
Značky: možný vandalizmus odstránenie referencie vizuálny editor
Riadok 1:
[[Súbor:Plasma-lamp 2.jpg|náhľad|Plazmová guľaguľRERGX a]]
 
GT s jeho štruktúrou, všetky zRHCákladné prírodné konštanty a [[prírodný zákon|prírodné zákony]] zakódované do jeho štruktúry.
'''Fyzika''' (zo [[starogréčtina|starogr.]] φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je [[prírodná veda]] o transformáciách [[energia|energie]] v [[časopriestor]]e a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad [[hmota (fyzika)|hmota]], jej [[pohyb (fyzika)|pohyb]], [[elektrický náboj|náboj]] a tiež [[sila]], ktorou hmota medzi sebou pôsobí. [[Objekt (filozofia)|Predmetom]] fyziky je [[látka (fyzika)|látka]], [[pole (fyzika)|pole]] a [[fyzikálny jav|fyzikálne javy]].<ref>{{filit|fvp/predmet_fyziky.html}} ''predmet fyziky''</ref>
 
Fyzika je jednou z najstaršíchnajstarjksžrbtfbčruwsHšRších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia|kvantová chémiaXWR]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky.
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza [[kauzalita|kauzálnej]] štruktúry [[príroda|prírody]], smerujúca k pochopeniu ako sa svet a [[vesmír]] správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a [[prírodný zákon|prírodné zákony]] zakódované do jeho štruktúry.
 
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej [[kultúra (spoločenské vedy)|kultúre]]. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas [[vedecká revolúcia|vedeckej revolúcie]] v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. [[kvantová chémia]] alebo [[matematická fyzika]]) ťažké vymedziť hranice fyziky.
 
Fyzikálne zistenia často ústia do novej [[technológia|technológie]] a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s [[matematika|matematikou]] a [[filozofia|filozofiou]]. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
 
[[Fyzik|Fyzici]] sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od [[subatomárna častica|subatomárnych častíc]],ARTJHS z ktorých je všetko zložené ([[fyzika častíc]]), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame [[kozmológia]].ESG
 
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na [[klasická fyzika|klasickú]] a [[moderná fyzika|modernú fyziku]]. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na [[experimentálna fyzika|experimentálnu fyziku]] a [[teoretická fyzika|teoretickú fyziku]].
Řádek 17 ⟶ 15:
== Názory filozofov na fyziku ==
=== Albert Veľký ===
'''Fyzika''' je podľa [[Albert Veľký|Alberta VeľkéhoMALÉHO]]

náuka o [[pohyb (fyzika)|pohyb]]e a jeho prvej príčine.
 
=== Aristoteles ===
Riadok 27:
 
== Teória a experiment ==
Miera rozlišovania medzi [[teória|teóriou]] a [[experiment]]om je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných [[matematický model|matematických modelov]], ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať tendenciu nastať. Experimentálni fyzici sa odkazujú na experimentálne zistenia, pri vytváraní modelov sveta pracujú s obmedzenou presnosťou [[merací prístroj|meracích prístrojov]] a experimentálne overujú pravdivosť teoretických modelov, pričom takouto cestou prichádzajú často k novým pozorovaniam. Fyzici pracujúci na zosúlaďovaní teórie a experimentu sa často nazývajú [[fenomenológia|fenomenológovia]].
 
== Disciplíny fyziky ==