Spájkovanie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
prenos textu zo Spájkovanie kovov preskupenie článku, úpravy, rekat Značka: bez zdroja |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Desoldering.jpg|right|thumb|Spájkovanie]]
'''Spájkovanie''' alebo '''letovanie''' je metóda [[metalurgia|metalurgického]] spájania [[kov]]ových predmetov iným kovom
*'''tvrdé spájkovanie'''
*'''mäkké spájkovanie'''
Zahrievanie spájky a spájaného kovu sa vykonáva nástrojom -[[spájkovačka|spájkovačkou]] alebo [[plameň]]om.
== Základné spôsoby spájkovania ==▼
* '''Kapilárne'''
V elektrotechnike sa pri spájkovanie súčiastok v hromadnej výrobe používa [[spájkovanie vlnou]]. Pri tejto technológii osadené DPS prechádzajú vlnou tekutej spájky hnanej čerpadlom. Dnes sa pre spájkovanie SMD súčiastok používa hlavne spájkovanie pretavením (reflow). Na DPS sa cez šablónu z tenkej bronzové fólie nanesú bodky pastovitej spájky. Táto spájka má lepivú konzistenciu, takže vo fáze osadzovania funguje aj ako lepidlo a pridŕža súčiastky na doske. Pri prechode dosky cez taviacu pec sa spájka roztaví a vytvorí spájkované spoje.▼
== Spájkovačky ==
Řádek 32 ⟶ 42:
** Tavivá žieravé
** Tavivá bez leptacieho účinku
▲== Základné spôsoby spájkovania ==
▲* '''Nánosové ''' – roztavená spájka len zmáča spájané plochy
▲* '''Kapilárne''' – súčasti sú vhodne zaistené proti vzájomnému posunutiu a do medzery je vložená spájka (napr. vo forme zŕn), po vložení do pece sa spájka roztaví a dôjde k spojeniu
▲V elektrotechnike sa pri spájkovanie súčiastok v hromadnej výrobe používa [[spájkovanie vlnou]]. Pri tejto technológii osadené DPS prechádzajú vlnou tekutej spájky hnanej čerpadlom. Dnes sa pre spájkovanie SMD súčiastok používa hlavne spájkovanie pretavením (reflow). Na DPS sa cez šablónu z tenkej bronzové fólie nanesú bodky pastovitej spájky. Táto spájka má lepivú konzistenciu, takže vo fáze osadzovania funguje aj ako lepidlo a pridŕža súčiastky na doske. Pri prechode dosky cez taviacu pec sa spájka roztaví a vytvorí spájkované spoje.
== Spájkovanie v elektrotechnike ==
Řádek 46 ⟶ 49:
Ako spájka sa najčastejšie používa zliatina [[cín]] + [[olovo]] (obvykle v [[eutektikum|eutektickom zložení]] 63 % Sn + 37 % Pb, niekedy s prímesou malého množstva [[meď|medi]], [[striebro|striebra]] a iných kovov), aj keď sa často nesprávne označuje ako cín. V poslednom čase kvôli tlaku na ekológiu sa prechádza na bezolovnaté spájky, ktoré však majú horšie mechanické vlastnosti, horšiu stabilitu, ťažšie sa používajú a sú drahšie. Pre úspešné spájkovanie je potrebné dodržať príslušnú teplotu a čas tavenia, je potrebné prehriať spájkované predmety aby boli dokonale zmáčané spájkou.
== Spájkovanie v strojárstve ==
[[Kategória:Elektronika]]▼
Ak sa spájané súčiastky z dôvodu nežiaducej degradácie vlastností nemôžu ohriať na teploty potrebné k ich [[zváranie|zváraniu]], alternatívou je spájkovanie.
Pri tvrdom spájkovaní sa kovová [[spájka]] s teplotou tavenia nad 450°C roztaví, kapilárnymi silami vtečie do priestoru medzi dvomi spájkovanými povrchmi a následne stuhne. Spájka sa aplikuje do ohriateho spoja v podobe drôtu, fólie, prášku, spájkovacej pasty a roztaví sa pomocou kyslíko-acetylénového horáka, indukčným ohrevom alebo vložením súčiastok do odporovej pece. Zospájkované súčiastky chladnú na vzduchu. Tvrdým spájkovaním sa dajú spájať takmer všetky kovy s teplotou tavenia nad 650°C, dokonca aj dva rôzne kovy s odlišnou teplotou tavenia. Keramické súčiastky sa tiež dajú vzájomne zospájkovať, avšak ich povrch sa musí najskôr [[pokovovanie|pokoviť]] meďou alebo niklom.
Pri mäkkom spájkovaní je teplota tavenia spájky pod 450°C. Spájkované spoje sú menej pevné, spájka sa aplikuje podobne ako pri tvrdom spájkovaní, prípadne sa spájkovaný povrch predpovlakuje cínom a spájané povrchy sa ohrejú horákom, elektrickým spájkovacím drôtom alebo infračervenými výhrevnými lampami.
| |||