Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
kandidát
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 37:
Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD)]]. Priamym dôvodom bol [[generálny štrajk v decembri 1920]], ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov ([[Lidový dům]]) políciou.
 
Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16.5.1921 zvolil za predsedu [[Václav Šturc|Václava Šturca]], za podpredsedov [[Bohumír Šmeral|Bohumíra Šmerala]] a [[Václav Bolen|Václava Bolena]]. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála|Komunistickej interacionályinternacionály (Kominterna)]]. Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Pristúpenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.
 
V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "KarlínskíKarlínski chlapci" na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929|októbrových parlamentných voľbách]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.
 
Počas nacistickej okupácia Česka a [[Prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] bola strana v ilegalite.