Wilhelm Keitel: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d zmena titulu podnadpisu |
dopl. a formát |
||
Riadok 53:
=== Pôsobenie v OKW a druhá svetová vojna ===
V roku [[1937]] bol Keitel povýšený na generála a po nacistami zinscenovaných aférach
Podieľal sa na príprave nacistického útoku na [[Poľská obranná vojna (1939)|Poľsko]], krajiny [[Fall Gelb|Beneluxu]] a [[Fall Rot|Francúzsko]]. [[22. jún]]a [[1940]] podpísal v Campienskom lese bezpodmienečnú kapituláciu Francúzska. Následne bol povýšený do hodnosti poľného maršala. Povýšením bol zahanbený, pretože dobre vedel, že túto hodnosť získal za písacím stolom. Počas celej vojny vykonával iba úradné funkcie. Odhováral [[Hitler]]a od [[Bitka o Francúzsko|útoku na Francúzsko]] a spolu s ďalšími bol aj proti [[operácia Barbarossa|operácii Barbarossa]]. V obidvoch prípadoch následne navrhol Hitlerovi svoju rezignáciu, tá však bola v obidvoch prípadoch zamietnutá.<ref name="Barnett">Barnett, C., 1997, ''Hitlerovi generálové'', Jota, Brno, ISBN 80-7217-003-1, s. 159 - 176</ref>
V roku [[1942]] sa dostal do stretu s Hitlerom, pri odoslaní maršala [[Wilhelm List|Wilhelma Lista]] na „odpočinok“. Odvtedy sa však do výrazného sporu s Hitlerom nepustil. Podľa niektorých prameňov bol Keitel [[nacista]] a stál za všetkými Hitlerovými rozkazmi. Podľa iných skôr uznával cisárstvo, na svojom pracovnom stole mal vlastnoručne podpísanú fotografiu korunného princa [[Friedrich Wilhelm Victor August Ernst Hohenzollern|Viliama]], ktorého Hitler nenávidel. Postrádal však určitú hrdosť a duševnú prevahu nad nacistami, prečo sa radšej sústredil na svoju štábnu prácu. Inými nemeckými dôstojníkmi bol prezývaný ''lakaitel'' (''lakai'' je po [[nemčina|nemecky]] ''lokaj''). ▼
▲V roku [[1942]] sa dostal do stretu s Hitlerom, pri odoslaní maršala [[Wilhelm List|Wilhelma Lista]] na „odpočinok“. Odvtedy sa však do výrazného sporu s Hitlerom nepustil. Podľa niektorých prameňov bol Keitel [[nacista]] a stál za všetkými Hitlerovými rozkazmi. Podľa iných skôr uznával cisárstvo, na svojom pracovnom stole mal vlastnoručne podpísanú fotografiu korunného princa [[Friedrich Wilhelm Victor August Ernst Hohenzollern|Viliama]], ktorého Hitler nenávidel. Postrádal však určitú hrdosť a duševnú prevahu nad nacistami, prečo sa radšej sústredil na svoju štábnu prácu.<ref name="Barnett"/> Inými nemeckými dôstojníkmi bol prezývaný ''lakaitel'' (''lakai'' je po [[nemčina|nemecky]] ''lokaj'').
Počas vojny súhlasil a sám podpísal mnohé rozkazy, ktoré sa priečili medzinárodnému právu a konvenciám, vrátane známeho [[Rozkaz o jednaní s komisármi|komisárskeho rozkazu]]. Bez zaváhania dal [[Heinrich Himmler|Himmlerovi]] voľnú ruku v jednaní na okupovaných územiach [[ZSSR]]. Takisto vydal rozkaz na likvidáciu [[Francúzi|francúzskych]] letcov, ktorý bojovali v stíhacej jednotke [[Normandie-Niemen]] na východnom fronte, miesto toho aby boli považovaní za vojnových zajatcov, na ktorých sa vzťahujú [[Ženevské konvencie]]. V lete [[1944]] sa zúčastnil prenasledovania strojcov atentátu na Hitlera z [[20. júl]]a [[1944]]. Po výbuchu bomby osobne vyviedol zraneného Hitlera z miestnosti.▼
▲Ako jeden z hlavných vykonávateľov Hitlerovych rozkazov si plne uvedomoval viaceré vojnové zločiny, ktoré nemecké armády vykonávajú.<ref>Nolan, C. J., 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 627</ref> Počas vojny súhlasil a sám podpísal mnohé rozkazy, ktoré sa priečili medzinárodnému právu a konvenciám, vrátane známeho [[Rozkaz o jednaní s komisármi|komisárskeho rozkazu]]. V decembri 1941 podpísal rozkaz „[[Nacht und Nebel]]“ (nem. Noc a hmla), vďaka ktorému mohli byť nepriatelia nacistického režimu na okupovaných teritóriách zaknutí a popravení v tajnosti bez súdu. V dôsledku rozkazu zmizli bez stopy a boli zavraždené tisíce ľudí. Bez zaváhania dal [[Heinrich Himmler|Himmlerovi]] voľnú ruku v jednaní na okupovaných územiach [[ZSSR]]. Takisto vydal rozkaz na likvidáciu [[Francúzi|francúzskych]] letcov, ktorý bojovali v stíhacej jednotke [[Normandie-Niemen]] na východnom fronte, miesto toho aby boli považovaní za vojnových zajatcov, na ktorých sa vzťahujú [[Ženevské konvencie]]. V lete [[1944]] sa zúčastnil prenasledovania strojcov atentátu na Hitlera z [[20. júl]]a [[1944]]. Po výbuchu bomby osobne vyviedol zraneného Hitlera z miestnosti.
Po Hitlerovej samovražde 30. apríla, ho chcel [[Karl Dönitz]] nahradiť [[Erich von Manstein|von Mansteinom]], ale ten sa už v tej dobe vzdal Britom. V noci [[8. máj]]a [[1945]] podpísal Wilhelm Keitel spolu s [[Hans Georg von Freiburg|Hansom von Freiburgom]] bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka, čím ukončil boje [[2. svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v [[Európa|Európe]]. 13. mája 1945 bol zatknutý britskými jednotkami.
Řádek 64 ⟶ 66:
Na Norimberskom tribunále proti vojnovým zločincom bol ako jeden z najvýznamnejších väzňov usvedčený z vojnových zločinov, pri čom sa mu nepodarilo zbaviť sa vlastnej zodpovednosti, keďže tvrdil, že iba vykonával Hitlerove rozkazy a cítil sa byť nevinným. Súd rozhodol o [[trest smrti|treste smrti]] obesením, napriek tomu, že sám si želal popravu zastrelením. Rozsudok bol vykonaný [[16. október|16. októbra]] [[1946]].
==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
| |||