Georgij Konstantinovič Žukov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl. fix
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 31:
 
=== Druhá svetová vojna ===
Na začiatku vojny bol jeden z najlepších veliteľov, ktorí Stalinovi ostali. V [[január]]i [[1939]] velil jednotkám a armádam v bojoch s [[Japonsko|japonským cisárstvom]] pri rieke [[Chalchin-Gol]] v [[Mongolsko|Mongolsku]]. Tam [[20. august]]a [[1939]] velil útoku proti japonským vojskám, ktorý sám vypracoval. Veľmi úspešne operovali najmä [[tank]]ové jednotky, s pomocou ktorých po oboch krídlach nepriateľsýchnepriateľských vojsk obkľúčil a do konca mesiaca zničil väčšinu nepriateľských vojsk. Podobnú [[Vojenská taktika|taktiku]] využívali neskôr sovietske vojská aj v neskorších fázach bojov s nacistickým Nemeckom.
 
Od roku [[1940]] velil jednotkám Kyjevského vojenského okruhu. Od [[január]]a do [[júl]]a [[1941]] bol náčelníkom generálneho štábu, od [[august]]a [[1942]] zástupcom vrchného veliteľa [[Červená armáda|Červenej armády]]. Bol jeden z mála tých ktorí sa odvážili [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovi]] oponovať a vyjadrovať svoj nesúhlas priamo do očí. Tak napríklad pri obranných bojoch zachránil život svojmu zástupcovi [[Ivan Konev|Ivanovi Konevovi]], ktorého plánoval Stalin popraviť, kvôli porážkam na fronte. Počas vojny bol v mnohých štábnych funkciách jeho zástupcom [[Vasilij Danilovič Sokolovskij|V. D. Sokolovskij]].
Riadok 43:
Po porade s Vasilievskym [[10. apríl]]a [[1943]] vypracoval smernicu o príprave obrany aj protiútoku v Kurskom oblúku<ref>{{Knižná referencia|autor=Robin Cross|názov=''Citadela / Bitva u Kurska'' ISBN 80-7198-070-6|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=Votobia|strana= 108 - 111|rok=1996}}</ref>. Tieto rozkazy, ktoré neskôr podpísal Stalin, dobre odhadli nemecké zámery. Na ich základe tak Červená armáda v [[Bitka v Kurskom oblúku|Kurskej bitke]] ochromila poslednú nemeckú šancu na zvrat situácie na východnom fronte. Medzi jeho zásluhy patria aj čiastkové úspechy pri prelomení Leningradskej blokády uskutočnené od januára [[1943]] do januára [[1944]], kedy bola cesta k mestu konečne uvoľnená. Jeho podiel na ostatných operáciach vojny bol taktiež nesporný. Riadil boje na pravobrežnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a [[Operácia Bagration|Bielorusku]] v rokoch [[1943]]–[[1944]]. Vojská pod jeho velením vykonali [[Visliansko-oderská operácia|Visliansko-oderskú operáciu]] a [[17. január]]a [[1945]] definitívne oslobodili [[Varšava|Varšavu]], onedlho spolu s ostatnými frontami vojaci pod jeho vedením [[bitka o Berlín|dobyli Berlín]] - hlavné mesto Tretej ríše. Na predmestí Karlshorst v mene najvyššieho veliteľa armády prijal, ako najvyšší prítomný predstaviteľ [[ZSSR]], v neskorých nočných hodinách [[8. máj]]a [[1945]], bezpodmienečnú kapituláciu nemeckých ozbrojených síl.
 
Žukov bol skvelý strátégstratég, no i tvrdý a nekompromisný veliteľ, ktorý vyžadoval od svojich podriadených maximum a neváhal posielať vojakov i dôstojníkov do [[trestná jednotka|trestných oddielov]], ktoré boli nasadzované pri útokoch vždy na najnebezpečnejších miestach.
 
24. júna 1945 viedol spolu s maršalom [[Konstantin Konstantinovič Rokossovskij|Rokossovským]] slávnostnú prehliadku víťazných vojsk na Červenom námestí v Moskve.