Verzia z 12:45, 2. december 2016 upraviť Andrej-airliner (diskusia \| príspevky) 32 524 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:03, 2. december 2016 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 676 editací wikilinky, formulácia, skrytý komentár Ďalšia úprava →
Riadok 38: Bola skonštruovaná koncom 50. rokov 20. storočia [[Sergej Pavlovič Koroľov\|Sergejom Koroľovom]] v [[Sovietsky zväz\|Sovietskom zväze]]. Vyštartovala z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]] na území [[Kazašská sovietska socialistická republika\|Kazašskej SSR]] dňa [[4. október\|4. októbra]] [[1957]] o 19:28:34 [[koordinovaný svetový čas\|svetového času]] (UTC) pomocou upravenej dvojstupňovej [[nosná raketa\|nosnej rakety]] [[R-7 (balistická raketa)\|R-7]], ktorá bola z vojenskej verzie pre kozmonautiku upravená a premenovaná na raketu [[Sputnik (nosná raketa)\|Sputnik]]. Vypustená bola v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku. Patrí do kategórie vedeckých satelitov. Sputnik 1 obsahoval vysielač, ktorý od [[4. október\|4. októbra]] do [[25. október\|25. októbra]] 1957 vysielal na frekvenciách 20,005 a 40,002 [[Hertz (jednotka)\|MHz]] pípavý signál,. ~~ktorý~~tento signál sa vo svojej dobe stal symbolom začiatku kozmickej éry. Vysielaný signál umožňoval prvýkrát preverovať skreslenie pri prenose z obežnej dráhy, teda aj vlastnosti [[atmosféra Zeme\|atmosféry]] a [[ionosféra\|ionosféry]]. Družica krúžila okolo Zeme do [[4. január]]a [[1958]], kedy po 1 440 obletoch vstúpila do zemskej atmosféry a zhorela. == Konštrukcia družice == Družica mala sférický tvar s priemerom 58 [[centimeter\|cm]] a hmotnosťou 83,6 kg. Jej telo bolo vyrobené z dvoch hliníkových polosfér s hrúbkou steny 2 [[milimeter\|mm]]. Vnútri boli umiestnené dva vysielacie moduly, batériový blok, ventilačný systém a snímače teploty a tlaku. Polosféry ~~boli~~sa ~~spojené~~spojili a ~~utesnené~~utesnenili, vnútro družice bolo napustené ~~dusíkom~~[[dusík]]om s tlakom 1,3 [[atmosféra (jednotka)\|atm]]. Vonkajší plášť družice bol takisto sférický a zabezpečoval tepelné tienenie jadra družice. Hrúbka jeho steny bola 1 mm. K vonkajšku družice boli pripojené dva páry dipólových [[anténa\|antén]] s dĺžkami 2,9 a 2,3 m. Tie boli uchytené pružinovým mechanizmom, ktorý po dosiahnutí obežnej dráhy zaistil ich rozovretie na 70°. Vysielače pracovali na frekvenciách 20,005 a 40,002 MHz. Vysielaný signál bol modulovaný frekvenciou približne 1 kHz s dĺžkou impulzu 0,3 sekundy a rovnako dlhou pauzou. Oba vysielače sa počas vysielania impulzu a medzery striedali. Vysielač s výkonom 1 [[Watt (jednotka)\|W]] bolo možné pomerne ľahko zachytiť a monitorovať bežnými ~~rádioprijímačmi~~[[rádioprijímač]]mi s príslušným frekvenčným pásmom. Vnútorný ventilátor hnal dusíkovú atmosféru okolo prístrojov a chladné zadné polosféry družice,<!-- táto polka vety mi nedáva zmysel --> a tým zaisťoval tepelnú reguláciu. Spínaný bol pri vzraste teploty nad 30 °C a opätovne vypínaný pri poklese pod 23 °C. Napájanie zabezpečoval blok 3troch AgZn batérií s celkovou hmotnosťou 51 kg, ktoré mali dostatočnú kapacitu pre zásobovanie prístrojov po dobu 14 dní. == Iné projekty ==

Sputnik 1: Rozdiel medzi revíziami