Vitamín D: Rozdiel medzi revíziami

Pod vitamínom D sa chápe skupina látok, ktoré boli objavené v roku 1922 ([[Elmer McCollum]]). Sú to [[steroid]]ové [[hormón|hormonálne]] prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri nedostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte aj v potrave. Vitamín D sa rozpúšťa v tukoch.

* '''Vitamín D₂''': [[erkalciol]] (= ergokalciferol; vytvorený zzo [[ergosterol]]u)

* '''Vitamín D₃''': [[kalciol]] (= cholekalciferol; vytvorený zzo [[7-dehydrocholesterol]]u)

* '''Vitamín D₅''': sitokalciferol (vytvorený zzo 7-dehydrositosterolu)

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v [[koža|koži]] pôsobením [[slnečné svetlo|slnečného žiarenia]] z [[provitamín]]u 7-dehydrocholesterolu, [[derivát]]u [[cholesterol]]u. [[Ultrafialové žiarenie]] štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku [[cholekalciferol]]u, teda '''vitamínu D₃'''. Ľudské telo vie vyrobiť 10 000 – 12 000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg1 mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dvakrát do týždňa, zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú prijímať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalovyprodukoval dostatok vitamínu D.

V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle.datle alebo rastlinné tuky a oleje, či obilniny "umelo" obohatené (fortifikované) o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.

Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápnikuvápnika a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D (VDR) zvyšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na '''hustotu kostí a zdravie chrupu''' má aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu.

Posilňuje '''imunitný systém''' (tzv. cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému – zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinových buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinových buniek. Pôsobí teda '''antikarcinogénne'''. Je účinný pri liečbe niektorých '''ochorení kože''' (psoriáza), stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitamínu D počas '''tehotenstva''' zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V '''období dojčenia''' zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v '''detstve a puberte''' sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokázateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1. typu.

Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na organizmu na imunitu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1. typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí '''30 - 32 ng/ml (74 - 80 nmol/l)'''. Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke (POZOR! norma sa zvyšuje hlavne v zime). Zhruba 5 mikrogramov (200 IU), ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda, je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.

|'''Tehotné a dojčiace ženy'''

|align="center"|0,0 - 0,5

|align="center"|0,5 - 1,0

|align="center"|1 - 3

|align="center"|4 - 6

|align="center"|7 - 10

|align="center"|11 - 14

|align="center"|15 - 18

|align="center"|19 - 24

|align="center"|25 - 50

|align="center"|11 - 14

|align="center"|15 - 18

|align="center"|19 - 24

|align="center"|25 - 50