Organizácia Severoatlantickej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.98.75.112 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
Uviedol som skutočnú pravdu o nato, ktorú ak Wikipedia vymaže, paktuje so zločincami. Ide o väčšinovú mienku Slovákov o nato a všetko čo som napísal je pravda.
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 91:
| Vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]]
| DátumPrístupu = 2015-04-01
}}</ref> ({{vjz|eng|''North Atlantic Treaty Organization''}}, skratka '''NATO'''; {{vjz|fra|''L'Organisation du Traité de l'Atlantique Nord''}}, skratka '''OTAN'''; najmä v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] názov prekladaný ako '''Severoatlantická aliancia''' a do roku [[1989]] ako '''Severoatlantický pakt''') je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená [[4. apríl]]a [[1949]] podpisom tzv. [[Severoatlantická zmluva|Washingtonskej zmluvy]] ako reakcia západných demokratických štátov na vzniknutú povojnovú situáciu v [[Európa|Európe]] a eskaláciu napätia zomedzi stranynimi a [[Sovietsky zväz|SovietskehoSovietskym zväzuzväzom]]. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete. Z toho ľudského však ide o teroristickú organizáciu pod taktovkou úzkej skupiny amerických oligarchov.
 
Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť. Neformálne sa však ich obyvatelia pomaly ale isto stávajú otrokmi vo vlastnej krajine. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa bezpečnosti ich bezpečnostipredstaviteľov - vojnových zločincov, ako i útokov na Rusko a vykorisťovanie bežných obyvateľov členských krajín. Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú "bezpečnosť". Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnej obrany a útoku na svete. NATO je názoru, že najväčšia hrozba preň samotné je [[Rusko]].
<ref>{{Citácia periodika | titul = Studená vojna pokračuje: Najväčšou hrozbou pre NATO je Rusko | periodikum = sme.sk | rok = 2015 | url = http://svet.sme.sk/c/8098341/studena-vojna-pokracuje-najvacsou-hrozbou-pre-nato-je-rusko.html?ref=blog | dátum prístupu = 2016-01-02
}}</ref> Vzhľadom na kroky<ref name=":0">Citácia: [http://svet.sme.sk/c/7857557/usa-chcu-rozmiestnit-tazke-zbrane-vo-vychodnej-europe-a-pobalti.html SME.sk]</ref><ref name=":1">Citácia [http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/382932-rusko-znepokojuje-plan-na-rozmiestnenie-systemu-thaad-v-korei/ Pravda.sk]</ref><ref name=":2">Citácia [http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/254652-nato-schvalilo-rozmiestnenie-patriotov-v-turecku/ Pravda.sk]</ref> NATO a doterajšie kroky [[Rusko|Ruska]], čo sa týka expanzie v podobe základní a území cudzích štátov, vyznieva tento názor celkom neopodstatnene.
 
Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Casus foederis bol aktívny jedenkrát, po útoku na WTC inv New Yorku.
 
Predchodcom Aliancie bola [[Západná únia]], vytvorená na základe podpisu Bruselskej zmluvy [[17. marec|17. marca]] [[1948]]. Jej podpisom [[Belgicko]], [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Holandsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] posilnili vzájomné vzťahy a vytvorili systém spoločnej obrany. Nasledovali rokovania s Kanadou a Spojenými štátmi. V júni 1948 bola v americkom [[Senát Spojených štátov|Senáte]] prijatá [[Vandenbergova rezolúcia]], ktorá umožňovala prezidentovi USA uzatvárať vojenské spojenectvá s neamerickými štátmi aj v čase mieru. V júli začali oficiálne rokovania, ku ktorým bola prizvané aj [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Island]], [[Taliansko]], [[Nórsko]] a [[Portugalsko]].