Verzia z 12:15, 16. august 2015 upraviť TomášPolonec (diskusia \| príspevky) 9 800 editací odstr. odk. na presmerovaciu str. ← Predchádzajúca úprava		Aktuálna revízia z 23:14, 7. december 2016 upraviť vrátiť Marián 2 (diskusia \| príspevky) 26 696 editací akiste
Riadok 21: Budova Svätých schodov so Svätyňou svätých prešla najvýraznejšou prestavbou v rokoch 1586 – 1588, kedy ju na príkaz pápeža [[Sixtus V.\|Sixta V.]] v [[Renesancia\|renesančnom]] slohu realizoval švajčiarsko-taliansky architekt [[Domenico Fontana]]. [[Obrázok:Acheropita lateranense.jpg\|left\|thumb\|230px\|Obraz Krista na hlavnom oltári je považovaný za tzv. [[Acheiropoeton]], t. j. obraz nenamaľovaný ľudskou rukou]]Najvzácnejšou relikviou uchovávanou v kaplnke je ~~bezosporu~~akiste obraz Ježiša Krista. Jeho výnimočnosť tkvie v tom, že je považovaný za tzv. [[Acheiropoeton]], t. j. obraz nenamaľovaný ľudskou rukou. Obraz-ikona je umiestnený v drevenej schránke, vyzdobenej zlatom a striebrom, na hlavnom oltári Svätyne svätých. Z historického hľadiska sa vznik obrazu kladie do obdobia 4. – 5. storočia. Jedna z legiend viažúcich sa k histórii obrazu spomína okolnosti, za akých sa obraz dostal do Ríma. Obraz pochádza pôvodne z [[Istanbul\|Konštantínopolu]]. Za vlády cisára [[Lev III. (Byzantská ríša)\|Leva III.]], v čase ničenia náboženských obrazov ([[ikonoklazmus]]), [[Zoznam konštantínopolských patriarchov\|konštantínopolský patriarcha]] [[Germanos I. (patriarcha)\|Germanos I.]] obraz ukryl a v roku 730 dal tajne previezť do Ríma. Osobitú dôležitosť obraz nadobudol krátko po tom, ako sa dostal do Ríma. Už v 8. storočí v čase ohrozenia mesta [[Longobardi\|longobardskými]] hordami bol na príkaz pápeža [[Štefan II. (pápež)\|Štefana II.]] (752 – 757), v presvedčení, že odvráti nebezpečenstvo, vynášaný z kaplnky a nesený v procesiách. Tento zvyk sa zachoval aj v nasledujúcich storočiach a dodnes sa jeho sviatok, spojený s procesiou, oslavuje 15. augusta.

Sväté schody: Rozdiel medzi revíziami