Moldavsko: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Kišiňov]], [[Tiraspol]], [[Bălți]], [[Bendery]]
| Úradné jazyky = [[moldavčina]], jedno z nárečí [[rumunštinyrumunčiny]], [[gagauzština]], [[ruština]]
| Štátne zriadenie = [[republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]]
 
[[Súbor:Major ethnics groups in Moldova 1989.jpg|thumb|right|Národnostné zloženie obyvateľstva Moldavska v roku [[1989]]]]
'''Moldavsko''' (po rumunsky: ''Moldova''), dlhý tvar '''Moldavská republika''' (po rumunsky: ''Republica Moldova''), je štát vo východnej [[Európa|Európe]], ktorý na západe na {{km|450|m}} hraničí s [[Rumunsko]]m, na ostatné svetové strany v dĺžke {{km|939|m}} s [[Ukrajina|Ukrajinou]].
 
== Povrch ==
 
== Podnebie ==
Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove v januári -5 °C, v júli 23 °C.
 
== Hospodárstvo ==
Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie zas prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu hrozna, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku bolo donedávna najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.
 
Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46 % ekonomicky aktívnych obyvateľov.
 
Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské aj iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex.
Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt je tu najnižší z európskych štátov. Platí sa tu moldavským leu, za jeho stabilitu je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky.
 
Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25 %. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne na kolísaní cien energií, neúrody a nezáujme zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD.
 
== Dejiny ==
 
=== Úradný jazyk ===
V súlade s ústavou je štátnym jazykom moldavčina (v oficiálnych dokumentoch je často nazývaná národným jazykom), takmer identická s rumunčinou (okolo názvu jazyka sa občas odohrávajú politické spory; súčasná opozícia zásadne odmieta nazývať jazyk rumunčinou). V zemi je prakticky rovnoprávne uznávaná ruština - nemá však štatút druhého oficiálneho jazyka. V autonómnej oblasti Gagauzsko sa používa tiež gagaučina (dialekt turečtiny). V určitých oblastiach zeme potom, podľa národnostných menšín, ktoré ich obývajú, je vo väčšej miere používaná ukrajinčina a bulharčina.
 
=== Národnostné zloženie obyvateľstva ===
Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou, s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý, ktorý sa formoval na základe vplyvu európskych civilizácii. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí.
Štátne svatky:
* 1. január; 7. - 8. január (moldavské Vianoce);
* 8. marec;
*1., 8., a 9. máj;
* 27. august (Deň nezávislosti); 31. august;
* 13. - 14. október.
 
== Súčasné politické pomery ==
Anonymný používateľ