Devínska Kobyla (vrch): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus zlé umiestnenie textu vizuálny editor
Riadok 1:
{{Geobox|Mountain
<!-- *** Heading *** -->
| name = NPR Devínska Kobyla
| native_name =
| other_name =
Riadok 55:
}}
 
'''Devínska Kobyla''' ({{v jazyku|deu|Thebener Kogel}}) je [[Malé Karpaty|malokarpatský]] vrch v [[Bratislava|Bratislave]], medzi [[Devín]]om, [[Devínska Nová Ves|Devínskou Novou Vsou]] a [[Dúbravka (okres Bratislava IV)|Dúbravkou]]. S výškou {{mnm|514}} je najvyšší bod [[Devínske Karpaty|Devínskych Karpát]] a Bratislavy.
'''Národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla''' je [[chránené územie]] ležiace v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] neďaleko miesta, kde sa rieka Morava vlieva do [[Dunaj|Dunaja]]. V roku 1964 bolo toto územie s rozlohou 1 011 157 m<sup>2</sup> vyhlásené za [[Národná prírodná rezervácia|Národnú prírodnú rezerváciu]] a platí tu 4. stupeň ochrany.
 
Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku [[1996]] nefunkčné. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu.
Cieľom ochrany je najmä jedinečná [[fauna]] a [[flóra]] obývajúca xerotermné biotopy a významné geologické a paleontologické  lokality. Nachádza sa tu mnoho chránených a ohrozených druhov rastlín aj živočíchov. Na ich záchranu sú nevyhnutné niektoré menežmentové opatrenia slúžiace na obnovu a udržanie jedinečných biotopov, od ktorých závisí ich prežitie a ďalšie prosperovanie . 
{| class="wikitable sortable"
|}
 
== Národná prírodná rezervácia ==
== Lokalita ==
{{Hlavný článok|Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia)}}
Územie NPR Devínska Kobyla leží v Bratislavskom kraji na okraji Bratislavy v katastrálnom území medzi obcami Devín a Devínska Nová Ves.<ref name=":1" /> Je súčasťou Územia európskeho významu Devínska Kobyla o rozlohe 643 ha, ktoré patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, v rámci ktorej tvorí najjužnejší cíp tohto pohoria. Zároveň patrí aj do sústavy chránených území NATURA 2000 .<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.broz.sk|url=http://www.broz.sk/devinska-kobyla|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.broz.sk}}</ref> Významnou súčasťou tohto chráneného územia je aj paleontologická  lokalita Sandberg a Štokarevská vápenka.
Od roku [[1964]] je jeho západný svah národnou prírodnou rezerváciou s celkovou rozlohou chráneného územia {{ha|101.12|m|w}}. Táto lokalita má mimoriadny botanický, zoologický, geologický a paleontologický význam s význačnou [[xerotermická vegetácia|xerotermickou vegetáciou]], žijú tu viaceré chránené a ohrozené druhy. Do tejto NPR patrí aj lokalita [[Sandberg]]<ref>{{ŠZOCHČPSR|32}}</ref>.
 
== HistóriaTuristika ==
Vrchol je priamo prístupný po asfaltovej ceste. Výstup na jeho svahy je možný po červeno označenej turistickej trase. NPR je prístupná z [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] po zelenej, žltej a modro označenej trase, ktoré smerujú ďalej na [[Devínsky hrad]].
Devínska Kobyla patrí aj vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a optimálnemu podnebiu k najdlhšie osídleným územiam na Slovensku. Prvé sídla tu vznikli už 5000 rokov pred našim letopočtom v období [[Neolit na Slovensku|neolitu]]. V [[Bronzová doba|dobe bronzovej]] (900 r. pred n. l.) bolo toto územie natoľko strategické, že cez neho viedla obchodná [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]] využívaná najmä od konca 7.storočia pred Kristom do 5.storočia., spájajúca [[Jadranské more|Jadranské]] a [[Baltské more]]. 
 
Neskôr (4.stor. pred n. l.) územie začali pretvárať [[Kelti]] klčovaním pôvodných lesných porastov a po nich  v 1. storočí nášho letopočtu nastúpila nadvláda [[Rimania|Rimanov]], ktorí využili juhozápadne svahy Devínskej Kobyly na založenie viníc.
 
V období [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] (9. stor. n. l.) bol [[Sandberg]] aj [[Devín]] súčasťou pevnosti [[Rastislav (Veľká Morava)|kniežaťa Rastislava]] a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom.
 
Devínska kobyla bola súčasťou aj takých historických udalostí akými boli boje proti Turkom, vznik [[Uhorsko|Uhorska]], nemecká a chorvátska kolonizácia či [[napoleonské vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/charakteristika.html#historia|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref>
 
Posledných niekoľko storočí sa toto územie využívalo najmä na pastvu oviec, kôz a hovädzieho dobytka, avšak pastva postupne zanikla približne v polovici minulého storočia. Pôvodné lúky zarástli krovinami a nepôvodnými drevinami ([[Agát biely|agát biely,]] [[borovica čierna]]). <ref name=":0" />
 
V roku 1964 bolo toto územie vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu.
 
== Prírodné pomery ==
 
=== Fauna ===
Na území Devínskej Kobyly je naozaj vysoká [[biodiverzita]], nachádza sa tu až niekoľko tisíc druhov živočíchov. [[Vápenec|Vápencový]]  podklad v kombinácii s južnou orientáciou svahov tvoria ideálne prostredie pre teplomilné a suchomilné druhy [[Ulitníky|ulitníkov]]. Z takýchto druhov tu môžeme nájsť zebrinu teplomilnú (''zebrina detrita''), slimáka pásikavého (''cepaea vindobonensis''), alebo chondrinu skalnú (''chondrina clienta''). [[Hmyz]] tvorí najvýznamnejšiu skupinu živočíchov Devínskej Kobyly a podobne ako u ulitníkov aj tu nájdeme mnohých zástupcov prispôsobených na dlhé obdobia sucha. Z [[Rovnokrídlovce|rovnokrídlovcov]] tu nájdeme napríklad kobylku ságu (''saga pedo''), veľký dravý druh obývajúci [[stepi]] a dosahujúci dĺžku až 7cm. Tento druh je schopný rozmnožovať sa [[Partenogenéza|partenogenézou]] (pomocou neoplodnených vajíčok) a u nás sa vyskytujú len samičky. Ďalším zaujímavým druhom je [[modlivka zelená]] (''mantis religiosa''), ktorá je taktiež dravá, nebojí sa napadnúť ani hmyz rovnako veľký ako je ona sama. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/fauna.html|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref> Žije tu aj zástupca exotického xerotermného druhu [[Pavúky (rad)|pavúka]] [[stepník červený]] (''Eresus kollari'').<ref name=":0" />
 
[[Motýle]] a [[chrobáky]] sú tu tiež bohato zastúpené. Žije tu až vyše 600 druhov motýľov, z ktorých najvýznamnejší je [[vidlochvost feniklový]] (''papilio machaon''), [[jasoň chochlačkový]] (''parnassius mnemosyne''), rôzne [[Babôčkovité|babôčky,]] perlovce, hnedáčiky a mnohé iné... Chrobákov tu žije vyše 380 druhov, z ktorých sú mnohé zákonom chránené a vzácne. Medzi ne patrí aj [[roháč obyčajný]] (''lucanus cervus''), [[Fuzáč veľký|fúzač veľký]] (''cerambyx cerdo'') a lajniak skarabeusovitý (''sisyphus schäfferi''), ktorý si podobne ako africký druh [[Skarabeus posvätný|skarabeusa]] vytvára guľôčky z exkrementov zvierat, do ktorých samička pred zahrabaním uloží jedno vajíčko. Po vyliahnutí bude mať larva o potravu postarané.
 
Zo [[Stavovce|stavovcov]] sa tu nachádza vzácna [[jašterica zelená]] (''lacerta agilis''), v lesoch môžeme nájsť nášho najdlhšieho hada - [[Užovka stromová|užovku stromovú]] (''zamenis longisima'') dorastajúcu do dĺžky až 2m. Na vlhkejších miestach sa vyskytujú rôzne [[obojživelníky]] ako napríklad skokany, alebo [[ropucha zelená]] (''bufo viridis''). Z [[Vtáky|vtákov]] tu žijú bežné druhy ako sú [[Sýkorkovité|sýkorky]], [[Pinka (pinkovité)|pinky]], [[Kolibiarik čipčavý|kolibriariky]] a [[Stehlík obyčajný|stehlíky]],<ref name=":2" /> ale môžeme tu vidieť aj [[Muchár sivý|muchárika sivého]], muchárika červenokrídleho, [[Muchárik bielokrký|muchárika bielokrkého]], [[Žlna sivá|žlnu sivú]] alebo [[Žltochvost hôrny|žltochvosta hôrneho]]. Pieskové steny Sandbergu vytvorili vhodný biotop pre [[Včelárik zlatý|včelárika zlatého]] (''merops apiaster'').<ref name=":0" />  Na skalách hniezdi [[sokol myšiar]] (''falco tinnunculus''), v lese [[myšiak hôrny]] (''buteo buteo'') a občas sem za potravou zaletí aj [[sokol rároh]] (''falco cherrug'') a [[skaliar pestrý]] (''monticola saxatilis''). Z cicavcov sa najmä v lese vyskytuje zriedkavejšie [[jeleň obyčajný]] (''cervus elaphus''), hojne zastúpený [[srnec hôrny]] (''capreolus capreolus''), [[sviňa divá]] (''sus scorfa''), [[líška obyčajná]] (''vulpes vulpes''), [[jazvec lesný]] (''meles meles'') a iné druhy.<ref name=":2" />
 
=== Flóra ===
V minulosti Devínsku Kobylu pokrývali prevažne dubovo-hrabové lesy. Neskôr boli najmä svahy odlesnené a stáročia tento stav pretrvával vďaka pravidelnému [[Pasenie|paseniu]], koseniu či vypaľovaniu.
 
Devínska Kobyla sa môže pýšiť svojou veľkou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] rastlinných druhov aj vďaka svojej výhodnej polohe medzi [[Panónska panva|panónskou]] a západokarpatskou fytogeografickou oblasťou.
 
V súčasnosti tu prevládajú teplomilné a vápnomilné rastliny. Uvádza sa, že sa tu nachádza viac ako 1100 [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Nachádza sa tu mnoho chránených a ohrozených druhov, medzi ktoré patrí aj obzvlášť ohrozená gypsomilka metlinatá, ktorá je naším stepným [[Relikt (biológia)|reliktom]]. Výnimočným toto územie robia druhy ako palina rakúska, konringia rakúska, ihlica nízka, záraza šupinatá, smldník piesočný alebo rešetliak skalný pravý, ktoré boli doteraz nájdené v rámci Slovenska len v tomto chránenom území. Často krát nenápadne ukryté v tráve tu rastú aj mnohé druhy krásnych [[Vstavačovité|orchideí]]. Zaznamenaných bolo až 26 druhov z toho niektoré sú európskeho významu, napríklad jazýčkovec jadranský. Rovnako významný je aj poniklec veľkokvetý a hlaváčik jarný. Na strmých svahoch dominuje kostrava tvrdá, ale nachádzajú sa tam aj iné teplomilné rastliny ako devätorka rozprestretá a ľan tenkolistý. Tieto rastliny pomáhajú svojimi koreňmi spevňovať svahy a bránia tak ich [[Erózia|erodovaniu]]. O niečo ďalej môžeme najmä na jar obdivovať krásne rozkvitnuté porasty čerešne krovitej v lesostepných častiach územia. Na samom vrchu Devínskej Kobyly prevládajú bukové porasty. V častiach lesa s dostatkom svetla môžeme nájsť hojné počty rôznych druhov fialiek a občas je tam možné nájsť aj pôvodný stredomorský druh smyrnium prerastenolisé.<ref name=":0" />
 
== Geológia ==
Devínska Kobyla vytvára spolu Hundheimskými pokcami v Rakúsku západný výbežok [[Karpatský oblúk|karpatského oblúka]] a nie nadarmo je geológmi nazývaný “klenotnica rozmanitosti geologických javov “. Dôkazom, že toto územie bolo pred asi 300 miliónmi rokov súčasťou prakontinentu [[Pangea]] je nález [[Granit|žuly]] a [[Kryštalická bridlica|kryštalickej bridlice]]. Následne bolo opakovane zaplavované morom, čo viedlo k vytvoreniu vrstiev vápencov a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]] zo schránok pradávnych morských živočíchov. [[Abrázia (geológia)|Abrázna]] činnosť mora a neskôr erózia a intenzívny odnos hornín a [[vrásnenie]] vytvorili súčasné geomorfologické útvary. Môžeme tu nájsť napríklad [[Príbojová jaskyňa|abráznu jaskyňu]] či [[skalné okno]].
 
Pred 14-16 miliónmi rokov sa tu nachádzalo skalnaté vápencové pobrežie teplého Bádenského mora bohato obývané morskými aj suchozemskými organizmami. Dôkazom toho je významná paleontologická lokalita [[Sandberg]], kde bolo nájdených asi 350 druhov [[Fosília|fosílnych nálezov]]. Medzi významné nálezy patria zvyšky ježoviek, tuleňov, opíc, nosorožcov, rias a žraločie zuby.   
[[Súbor:Sandberg 2.jpg|náhľad]]
V súčasnosti formujú okolie Devínskej Kobyly rieky Dunaj a Morava, ktorých sútok vznikol pred 600 tisíc rokmi, ale až pred asi 130 tisíc rokmi sa postupnými geologickými procesmi premiestnil pod [[Devínska hradná skala|Devínsku hradnú skalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/charakteristika.html#geologia_paleontologia|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref>
 
== Ochrana a menežmentové opatrenia ==
Mimovládna nezisková organizácia [[BROZ|<u>BROZ</u>]] (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) pomáha udržať pôvodné lúky a pasienky tým, že zabezpečila obnovu pastvy kôz na tomto území. Zároveň toto menežmentové opatrenie slúži aj ako prevencia pred nástupom [[Invázny druh|inváznych drevín]] a chráni tak vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré by zarastaním lúk prišli o svoje prostredie.  V rámci tejto iniciatívy je možné si aj pomocou finančnej podpory adoptovať vlastnú kozu a stať sa tak osobne súčasťou tohto projektu. <ref name=":0" />
 
Podobné menežmentové opatrenia realizuje v rámci projektu na tomto území aj inštitút aplikovanej ekológie <u>DAPHNE</u>. Náplňou tohto projektu je :
 
•  realizácia manažmentových opatrení za účelom ochrany a zachovania vzácnych stepných biotopov
 
•  zvýšenie povedomia vybudovaním náučného chodníka, osadenia interaktívnych prvkov, organizovania infostánkov a exkurzií
 
Projekt prebiehal od Októbera 2013 do Mareca 2016 a bol financovaný Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie (DBU).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.daphne.sk|url=http://www.daphne.sk/projekty/ochrana-druhov-biotopov-v-npr-dev%C3%ADnska-kobyla|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.daphne.sk}}</ref>
[[Súbor:NPR.jpg|náhľad]]
 
=== Štátna ochrana prírody SR ===
<u>Predmetom ochrany sú nasledovné typy biotopov:</u>
{| class="wikitable"
|6110*
|Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi
|-
|6190
|Dealpínske travinnobylinné porasty
|-
|6210
|Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)
|-
|6240*
|Subpanónske travinnobylinné porasty
|-
|6510
|Nížinné a podhorské kosné lúky
|-
|8160*
|Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa
|-
|8210
|Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
|-
|8310
|Nesprístupnené jaskynné útvary
|-
|9110
|Kyslomilné bukové lesy
|-
|9130
|Bukové a jedľové kvetnaté lesy
|-
|9180*
|Lipovo-javorové sutinové lesy
|-
|40A0*
|Xerotermné kroviny
|-
|91G0*
|Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy
|-
|91H0*
|Teplomilné panónske dubové lesy
|}
 
<u>Druhy živočíchov a rastlín, ktoré sú predmetom ochrany</u> :
 
kunka červenobruchá  (''bombina bombina'')
 
spriadač kostihojový (''callimorpha quadripunctaria'')
 
netopier veľkouchý (''myotis bechsteini'')
 
uchaňa čierna (''barbastella barbastellus'')
 
netopier obyčajný (''myotis myotis'')
 
poniklec veľkokvetý (''pulsatilla grandis'')
 
kováčik fialový (''limoniscus violaceus'')
 
mora schmidtova (''dioszeghvana schmidtii'')
 
mlynárik východný (''leptidea morsei'')
 
chrobák jednorohý (''bolbelasmus unicornis'')
 
jazýčkovec jadranský (''himantoglossum adriaticum'')
 
<u>Pre toto územie sú navrhované nasledovné menežmentové opatrenia:</u>
 
·       Ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a ležaniny).
 
·       Zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov.
 
·       Odstraňovanie inváznych druhov rastlín.
 
·       Odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny.
 
<u>Činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území:</u>
 
·       Rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č. 2 vyhlášky.
 
·       Rozširovanie nepôvodných druhov rastlín (s výnimkou druhov uvedených v prílohe č. 2 a 3 vyhlášky).
 
·       Výkon poľovného práva - lov zveri.
 
·       Výkon poľovného práva - chov zveri.
 
·       Zriadiť poľovnícke zariadenie - posed, soľník, krmelec, senník.
 
·       Oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice.
 
·       Pohyb mimo vyznačených chodníkov v lesnom vegetačnom stupni (okrem vlastníka).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.sopsr.sk|url=http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0280|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.sopsr.sk}}</ref>
 
== Turizmus ==
Cez toto chránené územie vedie turistický [[náučný chodník]] označený modrou značkou dlhý 3,5 km s 50 metrovým prevýšením. Prvýkrát bol náučný chodník sprístupnený v roku 1988.<ref name=":0" />
 
V súčasnosti je možné pozdĺž trasy od Weitovho lomu do Sandbergu vidieť rôzne náučné tabule a interaktívne prvky opisujúce prírodné pomery tohto územia. Vytvorila ich mimovládna organizácia DAPHNE vďaka projektu LIFE10 NAT/SK/000080 „Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava“ podporovaného z programu LIFE+ Nature Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia SR ako aj v rámci projektu AZ 31163-33/2 „Ochrana druhov a biotopov v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla na Slovensku“ financovaného DBU Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie.
[[Súbor:Drevená trojica .jpg|náhľad]]
Interaktívne prvky slúžia najmä ako vzdelávacie pomôcky.
 
Môžete tam nájsť :
* paleopieskovisko- pod vrstvami piesku sú ukryté reliéfy druhohorných amonitov, kostra treťohorného tuleňa aj štvrtohorného nosorožca srstnatého
 
* 75-krát zväčšený drevený model májky fialovej
 
* lavička v tvare vzácneho motýľa modráčika rozchodníkového
 
* hmyzí hotel
 
* drevená ovca, koza a baran - symbol obnovenia pastvy, oddych a poučenie<ref name=":3" />
[[Súbor:Jeseň 2.jpg|náhľad]]
[[Súbor:Salaš.jpg|náhľad]]
[[Súbor:Hmyzí hotel.jpg|náhľad]]
[[Súbor:Paleopieskovisko.jpg|náhľad]]
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
<references />
 
== Pozri aj ==
Řádek 252 ⟶ 88:
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 5114]]
__VYNÚTIŤOBSAH__