Bučany: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 099 bajtov ,  pred 4 rokmi
doplnenie zdrojov + kostol
(doplnenie informacii o polohe a o nyaryovskej kúrii)
(doplnenie zdrojov + kostol)
Obec Bučany patrila do roku 1960 do veľkého okresu Trnava a po jeho rozpade v roku 1990 na okresy Trnava, Hlohovec a Piešťany zostala v zmenšenom okrese Trnava. Od roku 1996, keď bolo vytvorených 8 krajov a 79 okresov, patria Bučany do okresu Trnava a do Trnavského kraja.
 
Chotár Bučian leží v Podunajskej nížine medzi 48°24-25’ severnej šírky a 17°36-43’ východnej dĺžky, nadmorská výška sa pohybuje v rozpätí od 132-162 m (stred obce – kostol = 150 m). Chotár má približne obdĺžnikový tvar, jeho výmera je 1659 ha. Na východe susedia Bučany so šulekovským chotárom, na severe s Trakovicami a Malženicami, na západe s okresným mestom Trnavou a s Brestvanmi, na juhu tiež s Brestvanmi, s ktorými majú Bučany najdlhšiu chotárnu hranicu. Sú prístupné autobusom smerom z Trnavy, z Hlohovca (cez Trakovice) a z Brestovian. Vlak v Bučanoch od roku 1983, keď bola zrušená zastávka, nestojí.[http:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Bučany a Bučančania|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}<//www.bucany.sk/poloha-obce.html]ref>
 
= Nyáryovská kúria =
Dnešná kúria má pôdorys zalomeného L s trojtraktovým členením. Je to prízemná stavba s valbovou strechou. Okná a dvere sú zvýraznené drevenými ornamentálnymi ozdobami. Popred obytné miestnosti radené v traktoch vedľa seba je otvorená chodba s hladkými stĺpmi ukončenými jednoduchou dórskou hlavicou.
 
Od začiatku storočia patrila táto budova Fould-Springerovmu veľkostatku. Sídlil tu riaditeľ veľkostatku so služobníctvom. Naposledy to bol diplomovaný agronóm Július Melčický.[http:<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Bučany a Bučančania|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}<//www.bucany.sk/nyaryovska-kuria.html]ref>
 
== Neskorobarokový (rokokový) kaštieľ ==
Kaštieľ pochádza z 2. polovice 18. storočia. Je to rozľahlá stavba – veď dĺžka čelnej fasády je 60 m a bočné krídla majú dĺžku 26,7 m. Leží v južnej časti obce, hneď vedľa cesty. Kedysi musel pôsobiť impozantným dojmom. Stál uprostred záhrady a dedinu navôkol tvorilo niekoľko domčekov krčiacich sa pod slamenými strechami.
 
Kaštieľ patril pôvodne Michalovi Pongrácovi. Od neho ho kúpil v r. 1770-71 gróf Peter Zay. Zayovci vlastnili kaštieľ celé storočie a podľa všetkého ho úplne prestavali. Okrem strenej časti hlavného traktu je totiž celý postavený z tehál, ktoré nesú značku EBZ (Emerich Baró Zay – barón Imrich Zay). Tehly zo strednej časti nesú označenie LB (Ladislav Barinay).  V r. 1887 prešiel do vlastníctva rodín Fould-Springer. Bučany sa stali sídlom riaditeľstva, ktoré centrálne spravovalo Fould-Springerovské majetky na Slovensku.  Kaštieľ bol v tom období prestavaný na sýpku. Priečky na poschodí boli odstránené a okná zmenšené na sýpkové. Na prestavbu boli použité kvalitné tehly so signatúrou BS. Charakter sýpky mu zostal aj keď prešiel do rúk Štátnych majetkov.
 
Kaštieľ tvorí podpivničená dvojpodlažná budova s pravidelnou trojkrídlovou dispozíciou tvar U, ktorá vytvára čestné nádvorie – cour d´honneur – obrátené do dvora. Strecha je manzardová. Pôvodne bola krytá šindľom, neskôr eternitom na laťovanie. Ku kaštieľu bola k ľavej bočnej fasáde pristavaná murovaná hala so strechou z oceľovej konštrukcie – skladovací priestor Štátnych majetkov.
 
Kaštieľ je situovaný hlavnou fasádou súbežne s hlavnou ulicou obce. Prístupný je bránou uprostred uličnej fasády, ktorá je osadená v pôvodnom kamennom portáli s polkruhovým, mierne stlačeným uzáverom.  Je to kvalitná rokoková kamenárska práca. Za bránou je priestranný trojloďový podjazd s nástupom na hlavné schodisko s kamennými schodiskovými stupňami. Schodisko je uzavreté dverami. Ďalšie schodisko s polkruhovou dispozíciou bolo umiestnené v severnom krídle kaštieľa. Bolo celé drevené a malo kované zábradlie. Schodisko v južnom krídle bolo oveľa skromnejšie. Akoby na stavbu tohto krídla nezostalo dostatok prostriedkov. Kým severné krídlo je postavené z kvalitnej tehly, južné krídlo je postavené z tehlového odpadu a kameňov.
 
Fasáda stredného krídla je členená rizaltami a celý objekt horizontálnymi kordovými rímsami.
 
Okolo kaštieľa sa rozprestierala prekrásna záhrada plná exotických stromov, krov a ruží. Najdlhšie pretrval ľaliovník tulipánokvetý – obrovský strom topoľovitého vzhľadu so zelenožltými kvetmi tulipánovitého tvaru, 4 – 5 cm dlhými. Kvitol v máji až júni. Bol štátom chránený. Jeho mohutný kmeň sťahovali železné obruče a vyhnité drevo bolo nahradené betónovými injekciami. Po tom, čo bola odstavená Nová Blava, na brehu ktorej rástol, z nedostatku vlahy vyschol. V 70. rokoch bol jeho suchý kmeň vypilovaný a zostal iba obrovský peň.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Bučany a Bučančania|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=2008|isbn=|strany=}}</ref>
 
= Kostol sv. Margity Antiochijskej =
Prvé písomné správy hovoria o Bučanoch ako filiálke Malženíc (Maniga) už na začiatku 14. storočia. V Malženiciach mali benediktíni svoje majetky už v 12. storočí. Po benediktínoch prevzal ich majetky v Malženiciach na rozhraní 12. a 13. storočia križiacky rád johanitov - templárov. V roku 1244 bola v Malženiciach ich komenda.
 
V Bučanoch nebola v tom čase žiadna sakrálna stavba a tak obyvatelia museli dochádzať na bohoslužby do kostola blahoslaveného Juraja mučeníka v Malženiciach vzdialeného asi 3 km. To bol dôvod, prečo sa Peter a Mikuláš, Bodokovi synovia, sťažovali v roku 1307 ostrihomskému arcibiskupovi Tomášovi II. (1305-1320), že do farského kostola je ďaleko a žiadali ho o povolenie postaviť v osade Malé Bučany (Kys Buchan) kaplnku, alebo kazateľňu. Ich žiadosť dal arcibiskup Tomáš II. prešetriť dekanovi z Ostrihomu (archidiaconus de Granua). Ten uznal požiadavky za oprávnené a tak 4.XII.1307 povoľuje arcibiskup Tomáš II. postaviť v Malých Bučanoch kaplnku sv. Margity, v ktorej môže miestny kaplán odbavovať bohoslužby, krstiť, katechizovať, spovedať a udeľovať posledné pomazanie. Ostatné farské práva však majú zostať farárovi z kostola sv. Juraja mučeníka v Malženiciach (beatr Georgii Martyris de Manyiga). Kedy však bola kaplnka postavená sa neuvádza.
 
O sto rokov neskôr, v roku 1410 bol v Malých Bučanoch postavený kostol sv. Margity Antiochijskej, panny a mučeníčky.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Bučany a bučančania|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=}}</ref>
 
== Referencie ==
53

úprav