Polystyrén: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6164341 používateľa 194.160.130.178 (diskusia) bola vrátená
Bez shrnutí editace
Riadok 35:
 
== História ==
Polystyrén bol prvýkrát pripravený náhodou v roku [[1839]] nemeckým lekárnikom Eduardom Simonom. Pri [[Destilácia (chémia)|destilácii]] styraxu (živica ambrovníka východného — ''Liquidambar orientalis'') získal olejovitú kvapalinu, ktorú pomenoval styrol. O niekoľko dní neskôr si Simon všimol, že olej stuhol. Predpokladal, že išlo o [[Oxidácia|oxidáciu]] styrolu vzdušným [[kyslík]]om, a tak tuhú látku pomenoval styroloxid. V roku 1845 však anglický chemik John Blyth a nemecký chemik [[August Wilhelm von Hofmann]] zistili, že rovnaká premena styrolu prebehne aj bez prítomnosti kyslíka a produkt pomenovali metastyrol. Neskoršia analýza preukázala, že metastyrol a styroloxid sú identické zlúčeniny. V roku [[1866]] Marcelin Berthelot správne určil, že metastyrol vznikol zo styrolu [[polymerizácia|polymerizáciou]].
 
Neskôr bolo zistené, že len samotným zahriatím styrolu nastáva reťazová reakcia, ktorej produktom je makromolekulová látka. Tento fakt viedol ku dnešnému pomenovaniu zlúčeniny — polystyrén. Nemecká spoločnosť [[IG Farben]] začala s výrobou polystyrénu okolo roku [[1931]].
Riadok 47:
Polystyrén horí žltým, veľmi dymivým plameňom sprevádzaným sladkým zápachom po [[benzén]]e. Produkty horenia sú pri vdychovaní zdraviu škodlivé.
 
Penový polystyrén má v porovnaní s klasickým polystyrénom ešte nižšiu mechanickú pevnosť a elasticitu. Je biely, nepriehľadný a vyznačuje sa veľmi nízkou tepelnou vodivosťou a [[Hustota|hustotou]]mustov.
 
== Fyziologické účinkypučinký ==
Polystyrén je zdravotne neškodný (pri normálnych teplotách), a preto našiel využitie ako obalový materiál na potraviny (penový aj štandardný polystrén).
 
Riadok 88:
<small>
'''***''' — ''veľmi dobrá'' odolnosť (ani dlhodobá expozícia nespôsobuje poškodenie materiálu)
</small>{{clear}}
== Druhy — výroba a spracovanie ==
Polystyrén sa vyrába [[Polymerizácia|polymerizáciou]] monoméru — [[styrén]]u (etenylbenzénu). Samotný polymerizačný proces sa vyznačuje viacerými charakteristickými vlastnosťami. Reakciou vzniká polymérny [[uhlík]]ový reťazec, v ktorom je na každom druhom [[atóm]]e [[uhlík]]a naviazaný [[fenyl]] C<sub>6</sub>H<sub>5</sub>–.