Devínska Kobyla (národná prírodná rezervácia): Rozdiel medzi revíziami

d
úpravy
d (úpravy)
[[Súbor:Paleopieskovisko.jpg|náhľad|Paleopieskovisko]]
[[Súbor:Devínska Kobyla - južný svah.jpg|náhľad]]
'''Národná prírodná rezervácia '''Devínska Kobyla''' je [[chránené územie]] ležiace v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]] neďaleko miesta, kde sa rieka Morava vlieva do [[Dunaj|Dunaja]]. V rokuCieľom 1964ochrany boloje totonajmä územiejedinečná s[[fauna]] a rozlohou[[flóra]] 1obývajúca 011xerotermné 157biotopy m<sup>2</sup>a vyhlásenévýznamné zageologické [[Národnáa paleontologické  prírodnálokality. rezervácia|NárodnúNachádza prírodnúsa rezerváciu]]tu mnoho chránenýchplatíohrozených tudruhov 4.rastlín stupeňaj ochranyživočíchov. Na ich záchranu sú nevyhnutné niektoré menežmentové opatrenia slúžiace na obnovu a udržanie jedinečných biotopov, od ktorých závisí ich prežitie a ďalšie prosperovanie.
 
V roku 1964 bolo toto územie s rozlohou 1 011 157 m<sup>2</sup> vyhlásené za [[Národná prírodná rezervácia|Národnú prírodnú rezerváciu]] a platí tu 4. stupeň ochrany.  
Cieľom ochrany je najmä jedinečná [[fauna]] a [[flóra]] obývajúca xerotermné biotopy a významné geologické a paleontologické  lokality. Nachádza sa tu mnoho chránených a ohrozených druhov rastlín aj živočíchov. Na ich záchranu sú nevyhnutné niektoré menežmentové opatrenia slúžiace na obnovu a udržanie jedinečných biotopov, od ktorých závisí ich prežitie a ďalšie prosperovanie . 
 
== Lokalita ==
 
== História ==
Devínska Kobyla patrí aj vďaka svojej výhodnej geografickej polohe a optimálnemu podnebiu k najdlhšie osídleným územiam na Slovensku. Prvé sídla tu vznikli už 5000 rokov pred našim letopočtom v období [[Neolit na Slovensku|neolitu]]. V [[Bronzová doba|dobe bronzovej]] (900 r. pred n. l.) bolo toto územie natoľko strategické, že cez neho viedla obchodná [[Jantárová cesta (história)|Jantárová cesta]] využívaná najmä od konca 7. storočia pred Kristom do 5. storočia., spájajúca [[Jadranské more|Jadranské]] a [[Baltské more]]. Neskôr (4. stor. pred n. l.) územie začali pretvárať [[Kelti]] klčovaním pôvodných lesných porastov a po nich  v 1. storočí nášho letopočtu nastúpila nadvláda [[Rimania|Rimanov]], ktorí využili juhozápadne svahy Devínskej Kobyly na založenie viníc.
 
V období [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] (9. stor. n. l.) bol [[Sandberg]] aj [[Devín]] súčasťou pevnosti [[Rastislav (Veľká Morava)|kniežaťa Rastislava]] a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom. Devínska kobyla bola súčasťou aj takých historických udalostí akými boli boje proti Turkom, vznik [[Uhorsko|Uhorska]], nemecká a chorvátska kolonizácia či [[napoleonské vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/charakteristika.html#historia|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref>
Neskôr (4.stor. pred n. l.) územie začali pretvárať [[Kelti]] klčovaním pôvodných lesných porastov a po nich  v 1. storočí nášho letopočtu nastúpila nadvláda [[Rimania|Rimanov]], ktorí využili juhozápadne svahy Devínskej Kobyly na založenie viníc.
 
Posledných niekoľko storočí sa toto územie využívalo najmä na pastvu oviec, kôz a hovädzieho dobytka, avšak pastva postupne zanikla približne v polovici minulého20. storočia. Pôvodné lúky zarástli krovinami a nepôvodnými drevinami ([[Agát biely|agát biely,]] [[borovica čierna]]). <ref name=":0" />
V období [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] (9. stor. n. l.) bol [[Sandberg]] aj [[Devín]] súčasťou pevnosti [[Rastislav (Veľká Morava)|kniežaťa Rastislava]] a tvorili slovanské opevnenia Nad lomom.
 
Devínska kobyla bola súčasťou aj takých historických udalostí akými boli boje proti Turkom, vznik [[Uhorsko|Uhorska]], nemecká a chorvátska kolonizácia či [[napoleonské vojny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/charakteristika.html#historia|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref>
 
Posledných niekoľko storočí sa toto územie využívalo najmä na pastvu oviec, kôz a hovädzieho dobytka, avšak pastva postupne zanikla približne v polovici minulého storočia. Pôvodné lúky zarástli krovinami a nepôvodnými drevinami ([[Agát biely|agát biely,]] [[borovica čierna]]). <ref name=":0" />
 
V roku 1964 bolo toto územie vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu.
 
== Prírodné pomery ==
=== Fauna ===
Na území Devínskej Kobyly je naozaj vysoká [[biodiverzita]], nachádza sa tu až niekoľko tisíc druhov živočíchov. [[Vápenec|Vápencový]]  podklad v kombinácii s južnou orientáciou svahov tvoria ideálne prostredie pre teplomilné a suchomilné druhy [[Ulitníky|ulitníkov]]. Z takýchto druhov tu môžeme nájsť zebrinu teplomilnú (''Zebrina detrita''), slimáka pásikavého (''Cepaea vindobonensis''), alebo chondrinu skalnú (''Chondrina clienta''). [[Hmyz]] tvorí najvýznamnejšiu skupinu živočíchov Devínskej Kobyly a podobne ako u ulitníkov aj tu nájdeme mnohých zástupcov prispôsobených na dlhé obdobia sucha. Z [[Rovnokrídlovce|rovnokrídlovcov]] tu nájdeme napríklad kobylku ságu (''Saga pedo''), veľký dravý druh obývajúci [[stepi]] a dosahujúci dĺžku až 7cm. Tento druh je schopný rozmnožovať sa [[Partenogenéza|partenogenézou]] (pomocou neoplodnených vajíčok) a u nás sa vyskytujú len samičky. Ďalším zaujímavým druhom je [[modlivka zelená]] (''Mantis religiosa''), ktorá je taktiež dravá, nebojí sa napadnúť ani hmyz rovnako veľký ako je ona sama. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/fauna.html|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref> Žije tu aj zástupca exotického xerotermného druhu [[Pavúky (rad)|pavúka]] [[stepník červený]] (''Eresus kollari'').<ref name=":0" />
 
=== FaunaGeológia ===
[[Motýle]] a [[chrobáky]] sú tu tiež bohato zastúpené. Žije tu až vyše 600 druhov motýľov, z ktorých najvýznamnejší je [[vidlochvost feniklový]] (''Papilio machaon''), [[jasoň chochlačkový]] (''Parnassius mnemosyne''), rôzne [[Babôčkovité|babôčky,]] perlovce, hnedáčiky a mnohé iné... Chrobákov tu žije vyše 380 druhov, z ktorých sú mnohé zákonom chránené a vzácne. Medzi ne patrí aj [[roháč obyčajný]] (''Lucanus cervus''), [[Fuzáč veľký|fúzač veľký]] (''Cerambyx cerdo'') a lajniak skarabeusovitý (''Sisyphus schäfferi''), ktorý si podobne ako africký druh [[Skarabeus posvätný|skarabeusa]] vytvára guľôčky z exkrementov zvierat, do ktorých samička pred zahrabaním uloží jedno vajíčko. Po vyliahnutí bude mať larva o potravu postarané.
Devínska Kobyla vytvára spolu [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] v Rakúsku západný výbežok [[Karpatský oblúk|karpatského oblúka]] a nie nadarmo je geológmi nazývaný “klenotnica rozmanitosti geologických javov “javov“. Pred asi 300 miliónmi rokov, v období vzniku kontinentu [[Pangea]], [[Kryštalická bridlica|kryštalickej bridlice]] tohto územia intrudovali [[Granit|žuly]]. Následne bolo opakovane zaplavované morom, čo viedlo k vytvoreniu vrstiev [[vápenec|vápencov]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]] zo schránok pradávnych morských živočíchov. [[Abrázia (geológia)|Abrázna]] činnosť mora a neskôr erózia a intenzívny odnos hornín a [[vrásnenie]] vytvorili súčasné geomorfologické útvary. Môžeme tu nájsť napríklad [[Príbojová jaskyňa|abráznu jaskyňu]] či [[skalné okno]].
[[Súbor:Sandberg 2.jpg|náhľad|Pohľad na bývalú pieskovňu na [[Sandberg]]u.]]
Pred 14-16 miliónmi rokov sa tu nachádzalo skalnaté vápencové pobrežie teplého Bádenského mora bohato obývané morskými aj suchozemskými organizmami. Dôkazom toho je významná paleontologická lokalita [[Sandberg]], kde bolo nájdených asi 350 druhov [[Fosília|fosílnych živočíchov]]. Medzi významné nálezy patria zvyšky ježoviek, tuleňov, opíc, nosorožcov, rias a žraločie zuby.   
 
V súčasnosti formujú okolie Devínskej Kobyly rieky Dunaj a Morava, ktorých sútok vznikol asi pred 600 tisíc rokmi, ale až pred asi 130 tisíc rokmi sa postupnými geologickými procesmi premiestnil pod [[Devínska hradná skala|Devínsku hradnú skalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/charakteristika.html#geologia_paleontologia|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref>
Zo [[Stavovce|stavovcov]] sa tu nachádza vzácna [[jašterica zelená]] (''Lacerta agilis''), v lesoch môžeme nájsť nášho najdlhšieho hada - [[Užovka stromová|užovku stromovú]] (''Zamenis longisima'') dorastajúcu do dĺžky až 2m. Na vlhkejších miestach sa vyskytujú rôzne [[obojživelníky]] ako napríklad skokany, alebo [[ropucha zelená]] (''Bufo viridis''). Z [[Vtáky|vtákov]] tu žijú bežné druhy ako sú [[Sýkorkovité|sýkorky]], [[Pinka (pinkovité)|pinky]], [[Kolibiarik čipčavý|kolibriariky]] a [[Stehlík obyčajný|stehlíky]],<ref name=":2" /> ale môžeme tu vidieť aj [[Muchár sivý|muchárika sivého]] (''Muscicapa striata''), muchárika červenokrídleho (''Ficedula parva''), [[Muchárik bielokrký|muchárika bielokrkého]] (''Ficedula albicollis''), [[Žlna sivá|žlnu sivú]] (''Picus canus'') alebo [[Žltochvost hôrny|žltochvosta hôrneho]] (''Phoenicurus phoenicurus''). Pieskové steny Sandbergu vytvorili vhodný biotop pre [[Včelárik zlatý|včelárika zlatého]] (''Merops apiaster'').<ref name=":0" />  Na skalách hniezdi [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus''), v lese [[myšiak hôrny]] (''Buteo buteo'') a občas sem za potravou zaletí aj [[sokol rároh]] (''Falco cherrug'') a [[skaliar pestrý]] (''Monticola saxatilis''). Z cicavcov sa najmä v lese vyskytuje zriedkavejšie [[jeleň obyčajný]] (''Cervus elaphus''), hojne zastúpený [[srnec hôrny]] (''Capreolus capreolus''), [[sviňa divá]] (''Sus scorfa''), [[líška obyčajná]] (''Vulpes vulpes''), [[jazvec lesný]] (''Meles meles'') a iné druhy.<ref name=":2" />
 
=== Flóra ===
V minulosti Devínsku Kobylu pokrývali prevažne dubovo-hrabové lesy. Neskôr boli najmä svahy odlesnené a stáročia tento stav pretrvával vďaka pravidelnému [[Pasenie|paseniu]], koseniu či vypaľovaniu. Devínska Kobyla sa môže pýšiť veľkou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] rastlinných druhov aj vďaka svojej výhodnej polohe medzi [[Panónska panva|panónskou]] a západokarpatskou fytogeografickou oblasťou.
 
Devínska Kobyla sa môže pýšiť veľkou [[Biodiverzita|biodiverzitou]] rastlinných druhov aj vďaka svojej výhodnej polohe medzi [[Panónska panva|panónskou]] a západokarpatskou fytogeografickou oblasťou.
 
V súčasnosti tu prevládajú teplomilné a vápnomilné rastliny. Uvádza sa, že sa tu nachádza viac ako 1100 [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]]. Nachádza sa tu mnoho chránených a ohrozených druhov, medzi ktoré patrí aj obzvlášť ohrozená gypsomilka metlinatá (''Gypsophila paniculata''), ktorá je naším stepným [[Relikt (biológia)|reliktom]]. Výnimočným toto územie robia druhy ako palina rakúska (''Artemisia austriaca''), konringia rakúska (''Conringia austriaca''), ihlica nízka (''Ononis pusilla''), záraza šupinatá (''Orobanche artemisiae-campestris''), smldník piesočný (''Peucedanum arenarium'') alebo rešetliak skalný pravý (''Rhamnus saxatilis ssp. saxatilis''), ktoré boli doteraz nájdené v rámci Slovenska len v tomto chránenom území. Často krát nenápadne ukryté v tráve tu rastú aj mnohé druhy krásnych [[Vstavačovité|orchideí]]. Zaznamenaných bolo až 26 druhov z toho niektoré sú európskeho významu, napríklad jazýčkovec jadranský (''Himantoglossum adriaticum''). Rovnako významný je aj poniklec veľkokvetý (''Pulsatilla grandis'') a hlaváčik jarný (''Adonis vernalis''). Na strmých svahoch dominuje kostrava tvrdá (''Festuca pallens''), ale nachádzajú sa tam aj iné teplomilné rastliny ako devätorka rozprestretá (''Fumana procumbens'') a ľan tenkolistý (''Linum tenuifolium)''. Tieto rastliny pomáhajú svojimi koreňmi spevňovať svahy a bránia tak ich [[Erózia|erodovaniu]]. O niečo ďalej môžeme najmä na jar obdivovať krásne rozkvitnuté porasty čerešne krovitej (''Prunus fruticosa'') v lesostepných častiach územia. Na samom vrchu Devínskej Kobyly prevládajú bukové porasty. V častiach lesa s dostatkom svetla môžeme nájsť hojné počty rôznych druhov fialiek a občas je tam možné nájsť aj pôvodný stredomorský druh smyrnium prerastenolisé (''Smyrnium perfoliatum'').<ref name=":0" />
 
=== GeológiaFauna ===
Na území Devínskej Kobyly je naozaj vysoká [[biodiverzita]], nachádza sa tu až niekoľko tisíc druhov živočíchov. [[Vápenec|Vápencový]]  podklad v kombinácii s južnou orientáciou svahov tvoria ideálne prostredie pre teplomilné a suchomilné druhy [[Ulitníky|ulitníkov]]. Z takýchto druhov tu môžeme nájsť zebrinu teplomilnú (''Zebrina detrita''), slimáka pásikavého (''Cepaea vindobonensis''), alebo chondrinu skalnú (''Chondrina clienta''). [[Hmyz]] tvorí najvýznamnejšiu skupinu živočíchov Devínskej Kobyly a podobne ako u ulitníkov aj tu nájdeme mnohých zástupcov prispôsobených na dlhé obdobia sucha. Z [[Rovnokrídlovce|rovnokrídlovcov]] tu nájdeme napríklad kobylku ságu (''Saga pedo''), veľký dravý druh obývajúci [[stepi]] a dosahujúci dĺžku až 7cm. Tento druh je schopný rozmnožovať sa [[Partenogenéza|partenogenézou]] (pomocou neoplodnených vajíčok) a u nás sa vyskytujú len samičky. Ďalším zaujímavým druhom je [[modlivka zelená]] (''Mantis religiosa''), ktorá je taktiež dravá, nebojí sa napadnúť ani hmyz rovnako veľký ako je ona sama. <ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/fauna.html|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref> Žije tu aj zástupca exotického xerotermného druhu [[Pavúky (rad)|pavúka]] [[stepník červený]] (''Eresus kollari'').<ref name=":0" />
Devínska Kobyla vytvára spolu [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] v Rakúsku západný výbežok [[Karpatský oblúk|karpatského oblúka]] a nie nadarmo je geológmi nazývaný “klenotnica rozmanitosti geologických javov “. Pred asi 300 miliónmi rokov, v období vzniku kontinentu [[Pangea]], [[Kryštalická bridlica|kryštalickej bridlice]] tohto územia intrudovali [[Granit|žuly]]. Následne bolo opakovane zaplavované morom, čo viedlo k vytvoreniu vrstiev [[vápenec|vápencov]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]] zo schránok pradávnych morských živočíchov. [[Abrázia (geológia)|Abrázna]] činnosť mora a neskôr erózia a intenzívny odnos hornín a [[vrásnenie]] vytvorili súčasné geomorfologické útvary. Môžeme tu nájsť napríklad [[Príbojová jaskyňa|abráznu jaskyňu]] či [[skalné okno]].
[[Súbor:Sandberg 2.jpg|náhľad|Pohľad na bývalú pieskovňu na [[Sandberg]]u.]]
Pred 14-16 miliónmi rokov sa tu nachádzalo skalnaté vápencové pobrežie teplého Bádenského mora bohato obývané morskými aj suchozemskými organizmami. Dôkazom toho je významná paleontologická lokalita [[Sandberg]], kde bolo nájdených asi 350 druhov [[Fosília|fosílnych živočíchov]]. Medzi významné nálezy patria zvyšky ježoviek, tuleňov, opíc, nosorožcov, rias a žraločie zuby.   
 
[[Motýle]] a [[chrobáky]] sú tu tiež bohato zastúpené. Žije tu až vyše 600 druhov motýľov, z ktorých najvýznamnejší je [[vidlochvost feniklový]] (''Papilio machaon''), [[jasoň chochlačkový]] (''Parnassius mnemosyne''), rôzne [[Babôčkovité|babôčky,]] perlovce, hnedáčiky a mnohé iné... Chrobákov tu žije vyše 380 druhov, z ktorých sú mnohé zákonom chránené a vzácne. Medzi ne patrí aj [[roháč obyčajný]] (''Lucanus cervus''), [[Fuzáč veľký|fúzač veľký]] (''Cerambyx cerdo'') a lajniak skarabeusovitý (''Sisyphus schäfferi''), ktorý si podobne ako africký druh [[Skarabeus posvätný|skarabeusa]] vytvára guľôčky z exkrementov zvierat, do ktorých samička pred zahrabaním uloží jedno vajíčko. Po vyliahnutí bude mať larva o potravu postarané.
V súčasnosti formujú okolie Devínskej Kobyly rieky Dunaj a Morava, ktorých sútok vznikol asi pred 600 tisíc rokmi, ale až pred asi 130 tisíc rokmi sa postupnými geologickými procesmi premiestnil pod [[Devínska hradná skala|Devínsku hradnú skalu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.devinskakobyla.sk|url=http://www.devinskakobyla.sk/charakteristika.html#geologia_paleontologia|dátum prístupu=2016-12-12|vydavateľ=www.devinskakobyla.sk}}</ref>
 
Zo [[Stavovce|stavovcov]] sa tu nachádza vzácna [[jašterica zelená]] (''Lacerta agilis''), v lesoch môžeme nájsť nášho najdlhšieho hada - [[Užovka stromová|užovku stromovú]] (''Zamenis longisima'') dorastajúcu do dĺžky až 2m. Na vlhkejších miestach sa vyskytujú rôzne [[obojživelníky]] ako napríklad skokany, alebo [[ropucha zelená]] (''Bufo viridis''). Z [[Vtáky|vtákov]] tu žijú bežné druhy ako sú [[Sýkorkovité|sýkorky]], [[Pinka (pinkovité)|pinky]], [[Kolibiarik čipčavý|kolibriariky]] a [[Stehlík obyčajný|stehlíky]],<ref name=":2" /> ale môžeme tu vidieť aj [[Muchár sivý|muchárika sivého]] (''Muscicapa striata''), muchárika červenokrídleho (''Ficedula parva''), [[Muchárik bielokrký|muchárika bielokrkého]] (''Ficedula albicollis''), [[Žlna sivá|žlnu sivú]] (''Picus canus'') alebo [[Žltochvost hôrny|žltochvosta hôrneho]] (''Phoenicurus phoenicurus''). Pieskové steny Sandbergu vytvorili vhodný biotop pre [[Včelárik zlatý|včelárika zlatého]] (''Merops apiaster'').<ref name=":0" />  Na skalách hniezdi [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus''), v lese [[myšiak hôrny]] (''Buteo buteo'') a občas sem za potravou zaletí aj [[sokol rároh]] (''Falco cherrug'') a [[skaliar pestrý]] (''Monticola saxatilis''). Z cicavcov sa najmä v lese vyskytuje zriedkavejšie [[jeleň obyčajný]] (''Cervus elaphus''), hojne zastúpený [[srnec hôrny]] (''Capreolus capreolus''), [[sviňa divá]] (''Sus scorfa''), [[líška obyčajná]] (''Vulpes vulpes''), [[jazvec lesný]] (''Meles meles'') a iné druhy.<ref name=":2" />
 
== Ochrana a menežmentové opatrenia ==
Mimovládna nezisková organizácia [[BROZ]]u (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) pomáha udržať pôvodné lúky a pasienky tým, že zabezpečila obnovu pastvy kôz na tomto území. Zároveň toto menežmentové opatrenie slúži aj ako prevencia pred nástupom [[Invázny druh|inváznych drevín]] a chráni tak vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré by zarastaním lúk prišli o svoje prostredie.  V rámci tejto iniciatívy je možné si aj pomocou finančnej podpory adoptovať vlastnú kozu a stať sa tak osobne súčasťou tohto projektu. <ref name=":0" />
 
Podobné menežmentové opatrenia realizuje v rámci projektu na tomto území aj inštitút aplikovanej ekológie DAPHNE. Náplňou tohto projektu je:
Pre toto územie by podľa navrhovaných menežmentových opatrení Štátnou ochranou prírody SR bolo vhodné, aby sa zamedzilo výrubu stromov a odnosu drevnej hmoty. Naopak by sa mali odstraňovať invázne druhy rastlín a sukcesných drevín. Cieľom by tak bola obnova a zachovanie pôvodného druhového zloženia lesných porastov.
 
Na tieto ciele ochrany by mohlo negatívne vplývať rozširovanie inváznych a nepôvodných druhov rastlín. Taktiež lov ale aj chov zveri vrámci výkonu poľovného práva, ktoré zahŕňa aj zriaďovanie posedov, soľníkov, krmelcov a senníkov, môže mať nežiaduce následky na ochranu chráneného územia. V neposlednom rade aj pohyb mimo vyznačených chodníkov môže napáchať veľa škody. Okrem rušenia zveri môže tak dojsť aj k udupávaniu a ničeniu vzácnych druhov rastlín a v konečnom dôsledku aj k erózii (najmä na strmých svahoch s tenkou vrstvou pôdy) .<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=www.sopsr.sk|url=http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0280|dátum prístupu=2016-12-13|vydavateľ=www.sopsr.sk}}</ref>
 
== Turizmus ==
490

úprav