Halogén: Rozdiel medzi revíziami

'''Halogény''' alebo '''halové prvky''' je súhrnný názov pre [[chemický prvok|prvky]] 17. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky prvkov]]. Patria sem [[fluór]], [[chlór]], [[bróm]], [[jód]], [[astát]] a [[astáttenés]]. Pomenovanie halogényhalogén pochádza z [[Gréčtina|gréčtiny]] a znamená solitvorné (gr. hals - soľ, gr. gennaó - tvorím). Majú 7 valenčných [[elektrón]]ov (valenčná vrstva je ns² np⁵, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns² np_x² np_y² np_z¹), do [[Oktet (atóm)|oktetu]] im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho [[Vzácne plyny|vzácneho plynu]] vznikom [[anión]]ov X⁻ alebo vytvorením jednej [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]].

Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt [[Rozpadový rad|rozpadových radov]]. Je [[Rádioaktivita|rádioaktívny]], najstabilnejším izotopom je ²¹⁰At s [[Polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 8,1 hod. Tenés je superťažkým umelým prvkom, zatiaľ bolo pripravených len niekoľko atómov ²⁹³At a ²⁹⁴At.

Všetky halogény vytvárajú dvojatómové [[Molekula|molekuly]] X₂, molekuly sú prítomné vo všetkých troch [[Skupenstvo|skupenstvách]] (napr. [[Kryštálová štruktúra|kryštálovú struktúru]] jódu tvoria molekuly I₂ usporiadané vo vrstvách). Dvojatómové molekuly sú nepolárne, preto sa halogény rozpúšťajú v nepolárnych rozpúšťadlách (jód sa dobre rozpúšťa v [[sírouhlík]]u, [[etanol]]e, [[Trichlórmetán|chloroforme]], [[dietyléter]]i a pod.). Teplota topenia stúpa so zvyšujúcim sa atómovým číslom. Fluór a chlór sú za [[Normálne podmienky|normálnych podmienok]] [[plyn]]y, bróm je [[Kvapalina|kvapalný]] a jód s astátom sú [[Pevná látka|tuhé látky]]. Tenés bol zatiaľ pozorovaný len v podobe individuálnych atómov.