Život žien v antickom Grécku: Rozdiel medzi revíziami

'''Ženy v antickom Grécku''' nebolimali vomimo svojich obydliach nijako uzavreté, naopak malidomu úplnú voľnosť pohybu. DokoncaAni ani nevydatéslobodné dievčatá nie súneboli obmedzované, ale obvykle saich nechávajúsprevádzali sprevádzaťslúžky. komornýmiPríbytky alebožien slúžkami.boli Voddelené tomtood časepríbytkov eštemužov: nebolimiestnosti chlapcov známelemovali pravidládvor, ktorémiestnosti budúdievčat neskôrboli zapísanévnútri domu blízko matkiných izieb. V bohatých rodinách ich v návodenoci dobrýchstrážili spôsobovslúžky. preSvadobná ženy,komnata bola manželova izba a ktorémuž pripúšťajúsi odchodtam ženyna znoc domupozýval ibamanželku, prípadne milenku. V prízemí, v trochpriestoroch prípadoch:vyhradeným účasťslúžkam naboli slávnostikúpele, nákupykde abol vstup ženám zakázaný. Ženy používali prenosné náboženskékovové povinnostivane.

Muž mohol mať jednu alebo viac mileniek, kúpených žien alebo zajatkýň. Mal však iba jednu manželku, s ktorou sa právoplatne oženil. Pri svadbe sa obradne vymieňajúvymieňali dary, žena sa nekupujenekupovala. Manželka vôbec nie jenebola vlastníctvom svojho muža, ale iba súčasťou jeho majetku. Manžel jebol jej pánom, môžemohol ju potrestať, zapudiť, ak povážlivo ohrozíohrozila riadny chod domu, v prípade cudzoložstva ju smiesmel dokonca zabiť. Toho sa ale muži väčšinou snažili vyvarovať, pretože by boli nutne stíhaní pomstou jej rodu. Manželka má viac-menej isté práva,mala nie síce presne vymedzené, zato však nepopierateľné práva. ZostávaZostávala najmä pod ochranou rodu z otcovej strany.

Svadba, najmä v urodzených rodinách, mámala charakter skutočnej zmluvy, uzavretej podľa prísnych predpisov. ZaručujeZaručovala zákonitej manželke v mužovom dome zvláštne miesto a tiež vysokú vážnosť.

Prípady nevery bývali dosť časté a tiež veľmi ľahké, keďže pánove komnaty boli uprostred ženskej časti [[dom]]u, naproti tomu boli manželkine komnaty v inom krídle budovy. Nevera bola často súčasťou rodinnej stratégie, lebo nebolo žiaduce ani múdre mať niekoľko legitímnych synov, akkedy lenhrozilo nemalorozdelenie byťmajetku rodové imanie rozdelenérodu. Preto boloBolo lepšie mať ľavobočkov, ktorí neboli prizvaní k deleniu pôdy, ale ktorí mohli v prípade úmrtia zákonného dediča nahradiť. Nevera mohla byť tiež vynútená v prípade, že manželka nebola schopná dať svojmu mužovi dediča. Avšak nesmieme sa domnievať, žeNie všetky manželky prijímali milostné výstrelky svojho pána. Každý napríklad pozná Hérine žiarlivostné scény a jej prenasledovanie a nenávisť voči Diovým nezákonným deťom.

Presne stanoveným a značne zložitým súborom obradov získavazískala žena titul ,,legitímnej manželky“ a zároveň s ním v dome aj dominantné postavenie, v ktorom nemá súpera. Podľa Hesióda sa muži majúmali ženiť približne v tridsiatich rokoch, a žena sa máženy vydávať asi v šestnástich.

Keď sa otec rozhodol, že dcéru vydá, oznámioznámil to verejne a pozvepozval vhodných nápadníkov, aby sa o ňu uchádzali. Tí sa dostaviadostavili k budúcemu svokrovi, a tenktorý ich prijmeprijal ako hostí a usporiadausporiadal im hody. Prirodzene, nápadníci neprichádzajúneprichádzali s prázdnymi rukami: prinášajúprinášali potraviny pre pána domu a osobné dary pre svoju nastávajúcu – šaty, závoje, šperky. Hojnosť týchto [[dar]]ov a okázalosť usporiadaných slávností sa samozrejme líšilíšila podľa spoločenského postavenia zúčastnených Tieto predbežné radovánkypytačky nemajú byťneboli len príležitosťou k zoznámeniu alebo dvoreniu.; Umožňujúumožňovali nápadníkom, aby mohli navzájom súťažiť v rečnení, spievaní, tanci a súbojoch.

Keď si nevestin otec vybral budúceho zaťa, priniesolten zaťmu nastávajúcemu svokrovipriniesol dary. Sú to, tzv. hedna. [[Svokor]] na to dal svojej dcére v deň svadby [[veno]]. Bola toTieto meilia, ,,pozornosti“, ktoré museli byť v prípade manželkinho zapudenia vrátené. Práve táto obradná výmena darov zadalizadala podnet k domnienke, že muž si manželku kupoval.

Svadobný obrad spočíval v tom, že manželka bola z príbytku svojho otca slávnostne odprevadená do obydlia manžela. Pred týmto presťahovaním bola usporiadaná veselá hostina - eilapiné; usporiadal ju nevestin otec. Keď nadišiel večer, bola manželka presťahovaná vozom za svitu pochodní a v sprievode družiny, ktorej početnosť závisela na spoločenskom postavení obidvoch rodín.

Zostávalo vykonať posledný obrad, uskutočniť spojenie novomanželov v novomanželovej svadobnej komnate. Bola to vážna záležitosť, nie úplne bez nebezpečenstva, aspoň pokiaľ ide o manžela. Ženino panenstvo bolo totiž postihnuté kliatbou a ten, kto ho porušíporušil, vystavujevystavoval sa hrozným trestom. Jedna z možností, ako zrušiť túto kliatbu bolo, že žena obetovala svoje panenstvo bohu. V starších dobách bola povinnosť vykúpiť sa všeobecná a prísna, a až neskôr sa stala len zámienkou čestnej funkcie, vyhradenej dcéram z najlepších rodín.

Prednou a najdôležitejšouNajdôležitejšou povinnosťou manželky jebolo zaistiť trvanie rodu tým, že privedie na svet legitímne deti, najlepšie synov. Ani vstup dieťaťa do rodiny nie janebol jednoduchou záležitosťou. SprevádzaSprevádzal saho určitýmurčitý počtompočet rituálnych úkonov, ktoré majúmali pred svedkami zaistiť včlenenie dieťaťa do rodinného rádu a jeho pristúpenie k domácemu kultu. Príchod dieťaťa na svet musímusel predovšetkým prebiehať v tradičných formách. Keď ženu zachvátiazachvátili pôrodné bolesti, jej družky privolajúprivolali pôrodnú babicu. Družky pozdravujúpozdravili príchod novorodenca na svet [[rituál]]nym kvílením. Keď si očistiaočistili ruky, uchopiauchopili dieťa a ihneď ho vykúpuvykúpali. JeBol to očistný obrad, lebo pôrod jesa považoval za poškvrnenie a matka musímusela byť tiež zbavená poškvrny prinesením obety podzemným božstvám. Umyté [[dieťa]] sa zabalízabalilo do nového bieleho kusu plátna, ovinieovinulo sa stužkami a uložíuložilo do kolísky. Novorodeniatko jeNásledne potom bolo prinesené otcovi a ten ho môžemohol zavrhnúť, najmä ak mámalo nejakú organickúvývojovú vadu. Zavrhnuté dieťa jebolo pohodené na nehostinnom mieste zasvietenomzasvätenom bohom. Prijaté dieťa ešte nevstúpilo do rodového spoločenstva. V Aténach sa v klasickej dobe do neho včleňovalo obradom amfidromií, ktoré sa konali piateho dňa po jeho narodení dieťaťa. DesiatehoDesiaty dňadeň po narodení sa usporiadala nová slávnosť, prinášali sa [[darček]]y a konala sa [[hostina]].

Ženy sa prirodzene zúčastňujúzúčastňovali náboženského života a, rodových a verejných kultov. V mnohých svätyniach zastávajú význačné funkcie. Túto účasť na verejných [[kult]]och netreba zvlášť komentovať. Ženy v tomto prípade splývajú s ostatným [[obyvateľstvo]]m a sú mu postavené na roveň. Vzhľadom k svojmu pohlaviu plniaplnili určité úlohy alebo zastávajúzastávali určité vymedzené funkcie, avšak svojou prácou prispievajúprispievali k zvyklostiam a obradom celkom rovnakou mierou ako iní členovia zúčastnenej spoločenskej skupiny.