Život žien v antickom Grécku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
opravy
Výrazná redukcia vaty, úprava formulácií a neencyklopedických častí. Stále je otázne, či to má existovať ako samostatný článok.
Značky: odstránenie údržbovej šablóny vizuálny editor
Riadok 1:
{{Spojiť s|Staroveké Grécko}}
{{Na úpravu}}
{{bez zdroja}}
'''Ženy v antickom Grécku''' nebolimali vomimo svojich obydliach nijako uzavreté, naopak malidomu úplnú voľnosť pohybu. DokoncaAni ani nevydatéslobodné dievčatá nie súneboli obmedzované, ale obvykle saich nechávajúsprevádzali sprevádzaťslúžky. komornýmiPríbytky alebožien slúžkami.boli Voddelené tomtood časepríbytkov eštemužov: nebolimiestnosti chlapcov známelemovali pravidládvor, ktorémiestnosti budúdievčat neskôrboli zapísanévnútri domu blízko matkiných izieb. V bohatých rodinách ich v návodenoci dobrýchstrážili spôsobovslúžky. preSvadobná ženy,komnata bola manželova izba a ktorémuž pripúšťajúsi odchodtam ženyna znoc domupozýval ibamanželku, prípadne milenku. V prízemí, v trochpriestoroch prípadoch:vyhradeným účasťslúžkam naboli slávnostikúpele, nákupykde abol vstup ženám zakázaný. Ženy používali prenosné náboženskékovové povinnostivane.
 
Ženy jedávali tiež oddelene vo svojich izbách. Nezúčastňovali sa ani hostín a hodov pre hostí, ktoré sa uskutočňovali v [[Megara (rozlišovacia stránka)|megare]]. Bola dodržiavaná aj zásada, že žena nikdy neje so svojím manželom. Na druhej strane,Keď keďvšak muži dojedli, mohli sa k nim ženy pridať, dokonca predsedať celému zhromaždeniu a riadiť rozhovor.
Aj keď sa mimo domu ženy mohli pohybovať voľne, v dome to už tak nebolo. Možno v tom nájsť mierne prežitky zo starých náboženských zákazov. Príbytky žien sú oddelené od príbytkov mužov. Miestnosti chlapcov lemujú dookola dvor. Miestnosti dievčat sú vnútri domu blízko matkiných izieb. V bohatých rodinách ich v noci strážia slúžky. Svadobná komnata je manželova izba a muž si tam na noc pozýva manželku, prípadne milenku. V prízemí, v priestoroch vyhradeným slúžkam sú lázne, kde je vstup ženám zakázaný. Tento zákaz vychádza z predpokladu, že muž, ktorý sa kúpe v tej istej vani ako žena, sa vystavuje nepríjemným následkom. Ženy preto používajú prenosné kovové vane.
 
Vydaté ženy mohli prijímať hostí a chodiť a na návštevy. Medzi ženami bolo zvykom vítať sa podľa určitých pravidiel: žena vezmevzala hosťa za ruku a oslovíoslovila ho, pričom vymenujevymenovala všetky jeho mená a prednosti. Potom ho zavediezaviedla do privítacej sály, prisunieprisunula mu stoličku a nakoniec zavolázavolala manžela.
Ženy jedávali tiež oddelene vo svojich izbách. Nezúčastňovali sa ani hostín a hodov pre hostí, ktoré sa uskutočňovali v megare. Bola dodržiavaná aj zásada, že žena nikdy neje so svojím manželom. Na druhej strane, keď muži dojedli, mohli sa k nim ženy pridať, dokonca predsedať celému zhromaždeniu a riadiť rozhovor.
 
Ženy boli veľmi domácky založené.; šľachtičné aj panovníčky vedeli priasť, tkať a vyšívať. Ak riadili veľkú domácnosť, s pomocou jednej dvoch správkyň riadili prácu slúžiek, Starajú sa o zhotovovanie a opravovanie šatstva pre celú rodinu, dbajú, aby nebola porušená zásada pohostinstva a samy si berú na starosť, aby hosťom bolo v predsieni dobre ustlatéslúžok. Jediná záležitosť mimo ich pôsobnosti je kuchyňa. Úprava mäsa bola záležitosťou mužov.
Vydaté ženy mohli prijímať hostí a chodiť a na návštevy. Medzi ženami bolo zvykom vítať sa podľa určitých pravidiel: žena vezme hosťa za ruku a osloví ho, pričom vymenuje všetky jeho mená a prednosti. Potom ho zavedie do privítacej sály, prisunie mu stoličku a nakoniec zavolá manžela.
 
Vďaka [[Homér]]ovi vieme, že ženy pripisovali úprave zovňajšku veľkú dôležitosť. Upravovali sa však veľmi diskrétne a vo svojich komnatách. Čo sa týka obliekania, v starovekom Grécku malo rúcho obrysy ženského tela skôr zastrieť než zdôrazniť. Skôr ako jeho strih prispieva tu k elegancii mäkkosť a ľahkosť vlnených alebo ľanových látok. Najurodzenejšie panie a dievčatá nosili [[eanos]], čo bol bohatý voľný a dlhý [[šat]], výdatne riasený a skladaný. Všedný [[odev]] bol jednoduchší. Skladal sa z rovného rúcha zvaného [[chitón]], ktorého dĺžka sa riadila vekom a stavom, a ktoré nosili muži aj ženy. Ženy miesto neho nosili aj voľnejšie rúcho - [[peplos]], čo je u Homéra prostý kus mäkkej vyšívanej látky. Cez ramená si ženy prehadzujúprehadzovali iný kus rovnako širokej, ale jemnejšej látky, takzvaný [[fáros]], ktorý sa okolo boku zriasízriasil, stiahne sastiahol pásom a používapoužíval sa ako [[plášť]]. Hlavu si ženy zahaľujúzahaľovali [[závoj]]om. Na nohách nosia opánky,nosili iba kožené podrážky, pridržiavané na chodidlách remienkami ovinutými okolo členkov.
Ženy boli veľmi domácky založené. šľachtičné aj panovníčky vedeli priasť, tkať a vyšívať. Ak riadili veľkú domácnosť, s pomocou jednej dvoch správkyň riadili prácu slúžiek, Starajú sa o zhotovovanie a opravovanie šatstva pre celú rodinu, dbajú, aby nebola porušená zásada pohostinstva a samy si berú na starosť, aby hosťom bolo v predsieni dobre ustlaté. Jediná záležitosť mimo ich pôsobnosti je kuchyňa. Úprava mäsa bola záležitosťou mužov.
 
Vďaka [[Homér]]ovi vieme, že ženy pripisovali úprave zovňajšku veľkú dôležitosť. Upravovali sa však veľmi diskrétne a hanblivo vo svojich komnatách. Napríklad keď chce Héra zdôrazniť svoje telesné pôvaby, zavrie sa vo svojej komnate, ktorú zamyká tajným kľúčom.
 
Najprv božským mydlom si zo svojej ľúbostnej pleti všetky poškvrnky zmyla, potom telo si natrela božským olejom, príjemným, mastným, ktorý vydával nádhernú vôňu, kedykoľvek iba dosť málo sa v paláci s kovovým prahom pohol, vonný ten opar hneď naplnil zem i nebo.
Tým teda krásnu pleť si natrela, sčesala si vlasy, rukami z prameňov tých si uplietla pletence lesklé, nebesky krásne, ako splývali z božskej tej hlavy. Potom nádherné rúcho si obliekla, ktoré jej Pallas utkala šikovne, ľahko, a vyšila premnoho ozdôb. Na prsiach potom ten šat si zlatými sponami zopla. Ďalej si pripla pás, ktorý stovkou bol ozdobený strapcov, ďalej i náušnice si zapla do ušných dierok, preskvostné, s perlami tromi, z nich žiaril nesmierny pôvab. Tiež tá bohyňa jasnú tvár skryla si závojom novým, Utkaným nesmierne krásne, čo žiaril za ňou ako slnce. Potom na lesklé nohy si pripla opánky krásne.
 
Čo sa týka obliekania, v homérskom Grécku malo rúcho obrysy ženského tela skôr zastrieť než zdôrazniť. Skôr ako jeho strih prispieva tu k elegancii bohatstvo, mäkkosť a ľahkosť vlnených alebo ľanových látok.
 
Najurodzenejšie panie a dievčatá nosili [[eanos]], čo bol bohatý voľný a dlhý [[šat]], výdatne riasený a skladaný. Všedný [[odev]] bol jednoduchší. Skladal sa z rovného rúcha zvaného [[chitón]], ktorého dĺžka sa riadila vekom a stavom, a ktoré nosili muži aj ženy. Ženy miesto neho nosili aj voľnejšie rúcho - [[peplos]], čo je u Homéra prostý kus mäkkej vyšívanej látky. Cez ramená si ženy prehadzujú iný kus rovnako širokej, ale jemnejšej látky, takzvaný [[fáros]], ktorý sa okolo boku zriasí, stiahne sa pásom a používa sa ako [[plášť]]. Hlavu si ženy zahaľujú [[závoj]]om. Na nohách nosia opánky, iba kožené podrážky, pridržiavané na chodidlách remienkami ovinutými okolo členkov.
 
== Žena v rodine ==
Muž mohol mať jednu alebo viac mileniek, kúpených žien alebo zajatkýň. Mal však iba jednu manželku, s ktorou sa právoplatne oženil. Pri svadbe sa obradne vymieňajúvymieňali dary, žena sa nekupujenekupovala. Manželka vôbec nie jenebola vlastníctvom svojho muža, ale iba súčasťou jeho majetku. Manžel jebol jej pánom, môžemohol ju potrestať, zapudiť, ak povážlivo ohrozíohrozila riadny chod domu, v prípade cudzoložstva ju smiesmel dokonca zabiť. Toho sa ale muži väčšinou snažili vyvarovať, pretože by boli nutne stíhaní pomstou jej rodu. Manželka má viac-menej isté práva,mala nie síce presne vymedzené, zato však nepopierateľné práva. ZostávaZostávala najmä pod ochranou rodu z otcovej strany.
 
Svadba, najmä v urodzených rodinách, mala charakter skutočnej zmluvy, uzavretej podľa prísnych predpisov. ZaručujeZaručovala zákonitej manželke v mužovom dome zvláštne miesto a tiež vysokú vážnosť.
 
Prípady nevery bývali dosť časté a tiež veľmi ľahké, keďže pánove komnaty boli uprostred ženskej časti [[dom]]u, naproti tomu boli manželkine komnaty v inom krídle budovy. Nevera bola často súčasťou rodinnej stratégie, lebo nebolo žiaduce ani múdre mať niekoľko legitímnych synov, akkedy lenhrozilo nemalorozdelenie byťmajetku rodové imanie rozdelenérodu. Preto boloBolo lepšie mať ľavobočkov, ktorí neboli prizvaní k deleniu pôdy, ale ktorí mohli v prípade úmrtia zákonného dediča nahradiť. Nevera mohla byť tiež vynútená v prípade, že manželka nebola schopná dať svojmu mužovi dediča. Avšak nesmieme sa domnievať, žeNie všetky manželky prijímali milostné výstrelky svojho pána. Každý napríklad pozná Hérine žiarlivostné scény a jej prenasledovanie a nenávisť voči Diovým nezákonným deťom.
 
== Svadba, zásnuby, narodenie ==
Presne stanoveným a značne zložitým súborom obradov získavazískala žena titul ,,legitímnej manželky“ a zároveň s ním v dome aj dominantné postavenie, v ktorom nemá súpera. Podľa Hesióda sa muži majúmali ženiť približne v tridsiatich rokoch, a žena sa máženy vydávať asi v šestnástich.
 
Keď sa otec rozhodol, že dcéru vydá, oznámioznámil to verejne a pozvepozval vhodných nápadníkov, aby sa o ňu uchádzali. Tí sa dostaviadostavili k budúcemu svokrovi, a tenktorý ich prijmeprijal ako hostí a usporiadausporiadal im hody. Prirodzene, nápadníci neprichádzajúneprichádzali s prázdnymi rukami: prinášajúprinášali potraviny pre pána domu a osobné dary pre svoju nastávajúcu – šaty, závoje, šperky. Hojnosť týchto [[dar]]ov a okázalosť usporiadaných slávností sa samozrejme líšilíšila podľa spoločenského postavenia zúčastnených Tieto predbežné radovánkypytačky nemajú byťneboli len príležitosťou k zoznámeniu alebo dvoreniu.; Umožňujúumožňovali nápadníkom, aby mohli navzájom súťažiť v rečnení, spievaní, tanci a súbojoch.
 
Keď si nevestin otec vybral budúceho zaťa, priniesolten zaťmu nastávajúcemu svokrovipriniesol dary. Sú to, tzv. hedna. [[Svokor]] na to dal svojej dcére v deň svadby [[veno]]. Bola toTieto meilia, ,,pozornosti“, ktoré museli byť v prípade manželkinho zapudenia vrátené. Práve táto obradná výmena darov zadalizadala podnet k domnienke, že muž si manželku kupoval.
 
Svadobný obrad spočíval v tom, že manželka bola z príbytku svojho otca slávnostne odprevadená do obydlia manžela. Pred týmto presťahovaním bola usporiadaná veselá hostina - eilapiné; usporiadal ju nevestin otec. Keď nadišiel večer, bola manželka presťahovaná vozom za svitu pochodní a v sprievode družiny, ktorej početnosť závisela na spoločenskom postavení obidvoch rodín.
 
Zostávalo vykonať posledný obrad, uskutočniť spojenie novomanželov v novomanželovej svadobnej komnate. Bola to vážna záležitosť, nie úplne bez nebezpečenstva, aspoň pokiaľ ide o manžela. Ženino panenstvo bolo totiž postihnuté kliatbou a ten, kto ho porušíporušil, vystavujevystavoval sa hrozným trestom. Jedna z možností, ako zrušiť túto kliatbu bolo, že žena obetovala svoje panenstvo bohu. V starších dobách bola povinnosť vykúpiť sa všeobecná a prísna, a až neskôr sa stala len zámienkou čestnej funkcie, vyhradenej dcéram z najlepších rodín.
 
Prednou a najdôležitejšouNajdôležitejšou povinnosťou manželky jebolo zaistiť trvanie rodu tým, že privedie na svet legitímne deti, najlepšie synov. Ani vstup dieťaťa do rodiny nie janebol jednoduchou záležitosťou. SprevádzaSprevádzal saho určitýmurčitý počtompočet rituálnych úkonov, ktoré majúmali pred svedkami zaistiť včlenenie dieťaťa do rodinného rádu a jeho pristúpenie k domácemu kultu. Príchod dieťaťa na svet musímusel predovšetkým prebiehať v tradičných formách. Keď ženu zachvátiazachvátili pôrodné bolesti, jej družky privolajúprivolali pôrodnú babicu. Družky pozdravujúpozdravili príchod novorodenca na svet [[rituál]]nym kvílením. Keď si očistiaočistili ruky, uchopiauchopili dieťa a ihneď ho vykúpuvykúpali. JeBol to očistný obrad, lebo pôrod jesa považoval za poškvrnenie a matka musímusela byť tiež zbavená poškvrny prinesením obety podzemným božstvám. Umyté [[dieťa]] sa zabalízabalilo do nového bieleho kusu plátna, ovinieovinulo sa stužkami a uložíuložilo do kolísky. Novorodeniatko jeNásledne potom bolo prinesené otcovi a ten ho môžemohol zavrhnúť, najmä ak malo nejakú organickúvývojovú vadu. Zavrhnuté dieťa jebolo pohodené na nehostinnom mieste zasvietenomzasvätenom bohom. Prijaté dieťa ešte nevstúpilo do rodového spoločenstva. V Aténach sa v klasickej dobe do neho včleňovalo obradom amfidromií, ktoré sa konali piateho dňa po jeho narodení dieťaťa. DesiatehoDesiaty dňadeň po narodení sa usporiadala nová slávnosť, prinášali sa [[darček]]y a konala sa [[hostina]].
 
== Náboženský život a ženské mystériá ==
Ženy sa prirodzene zúčastňujúzúčastňovali náboženského života a, rodových a verejných kultov. V mnohých svätyniach zastávajú význačné funkcie. Túto účasť na verejných [[kult]]och netreba zvlášť komentovať. Ženy v tomto prípade splývajú s ostatným [[obyvateľstvo]]m a sú mu postavené na roveň. Vzhľadom k svojmu pohlaviu plniaplnili určité úlohy alebo zastávajúzastávali určité vymedzené funkcie, avšak svojou prácou prispievajúprispievali k zvyklostiam a obradom celkom rovnakou mierou ako iní členovia zúčastnenej spoločenskej skupiny.
 
V najstaršom Grécku existovalo združenie žien, v ktorom sa postupovalo od jedného zasvätenia k druhému, a z ktorých boli muži vylúčení. [[Zasvätenie]] bolo sprevádzané tanečným trieskaním, ktorého zúrivý rytmus udával sprievod flauty. Tanečnice upadali do stavu vytrženia a tranzu, pri ňom mali otvorené ústa, ochabnutú šiju, celé telo napäté a zvrátené dozadu, takže svojím postojom pripomínali typické záchvaty hystérie. Súčasťou zasvätenia bol tiež šialený hromadný útek za svitu pochodní cez hory a lesy. Niektoré tieto zasvätenia vyžadovali, aby zasvätenkyne žily určitú dobu v dlhšom odlúčení od sveta.
 
== Afroditine služobnice ==
V záujme presnosti sa ešte musíme zmieniť o najstaršom ženskom povolaní. Táto živnosť bola prevádzaná v obvode Afroditiných svätýň. Služobnice, hierodúlai, bohyninho chrámu v [[Korint]]e, boli už oddávna povestné. V druhej polovici 7. stočia dokonca [[tyran]]i z dynastie Kypselovcov zamýšľali zaistiť im zákonitý monopol. [[Hesiodos]] hovorí o ženách, ktoré nápadným oblečením zdôrazňovali svoj [[zadok]] a ktoré svojimi lichotivými slovami pripravia muža o rozum a nakoniec tieto ženy prirovnáva k [[zlodej]]om.
 
== Pozri aj ==