Malohont: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Externé odkaz |
Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor |
||
Riadok 8:
==História==
Územie Malohontu tak isto ako aj Hont a časť Novohradu, patrili rodu Hont - Poznanovcov. Feudálne kniežatstvo Hontov existovalo už v 10.storočí, ešte pred začlenením do Uhorského štátu. Východná hranica tohto španstva ( komitátu ) sa tiahla po temenách vrchov od prameňov Rimavy až po Rimavskú Sobotu, kde sa stáčala na západ a smerovala k riečke Suchej a ďalej k Ipľu. Po zriadení ipeľského Novohradu územie v okolí Rimavy a Suchej zostalo od Hontu čiastočne oddelené. S Hontom bolo spojené len v lesnom pásme Slovenského rudohoria a Poľany. Ale aj toto spojenie bolo prerušené, keď v 12. stor. vzniklo Zvolenské španstvo. Vďaka silným príbuzenským vzťahom rodu Hont - Poznanovcov ktorý žili na oboch územiach Hontianskeho španstva sa zväzky neprerušili. Na prelome 12. a 13. stor. prejavil záujem o zlatonostné náleziská pri Rimave kaločský arcibiskup. Toto územie dostalo charakter imunity a tým bolo vyňaté spod Hontu. Vznikol tak samostatný súkromný útvar pod názvom '''Rimavský [[komitát]]''' (latinsky: ''comitatus de Rymua''). Územie bolo spravované arcibiskupským úradníkom, ktorého súdna právomoc sa rovnala funkcii župana komitátu. Ostatné územie okolo Rimavy a Suchej patrilo do Hontu. V bitke s Tatármi pri rieke Slaná padol aj pán Rimavského španstva. K obnove Rimavského španstva po tatárskom v páde, prispeli banícky kolonisti v Rimavskej Bani. Sídlom Rimavského španstva bola Rimavská Sobota.
Na prelome 13. a 14. storočia sa v Rimavskom komitáte ( španstve), objavili problémy a v roku 1334 už znovu Rimavský komitát patril k Hontianskej stolici. Od polovice 14. stor. sa v spisoch začalo uvádzať že Hont sa skladá z dvoch častí. Na západ od Novohradu bola väčšia časť, Veľký Hont a na východ od Novohradu menšia časť Malý Hont. V roku 1440 Malý Hont obsadili vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Veľký Hont kontroloval Ján Huňady. A tým vznikol prvý samostatný Malý Hont. Po odchode Jána Jiskru, z Uhorska sa v polovici 15. stor. Malohont vrátil do Hontianskej stolice. Malohont sa v 30 rokoch 16. stor. dostal pod vládu Jána Zápľského a bol samostatnou stolicou. Po smrti Jána Zápoľského v roku 1540, si v roku 1542 Hont znovu pripojil Malohont, aj keď každá časť mala svojho župana a Malohont mal určitú autonómiu. Hont sa nezmieril s tým že úplne neovláda Malohont a jeho znovu pripútanie sa završovalo v čase v pádu Osmanských Turkov. V roku 1552 Turci obsadili Veľký Hont, Novohrad, Malý Hont a Gemer. V 70. a 80 rokoch 16. stor. turecká moc v Malohonte dosiahla najväčší rozmach. V roku 1593 obsadili Uhorské vojská tureckú pevnosť na Sobôtke, pri Rimavskej Sobote a 9.11.1593 ju dobili. V roku 1596 si Jágerský paša nárokoval na Malohont ale dosiahol len vymáhanie poplatkov. Turci sa v tomto období v Malohonte usadili len v Rimavskej Sobote a jej okolí. V rokoch 1635 - 1638 sa turecké panstvo rozšírilo do polovice Malohontu. V roku 1687 skončila vláda Turkov v Malohonte. Malohont sa v 17. stor. označoval ako okres Hontu, ale aj ako samostatná stolica. Keďže však územie Malohontu bolo od [[Hont (župa)|Hontu]] oddelené územím Novohradu, vyvolávalo to nespokojnosť tunajších zemanov, ktorí sa nemohli zúčastňovať v plnej miere na politickom živote Hontianskej stolice.
Po roku 1683 Malohont žiadal nové územné usporiadanie Malohontu. Veľký Hont zneužíval fakt, že Malohont bol priemyselne a hospodársky vyspelejší ako Veľký Hont. V r. [[1687]] po sťažnosti Malohont dostal práva na samosprávu v rámci Hontu a to od roku 1688. Zemania Malohontu si mohli voliť okrem iného svojho podžupana, a zasadnutia týkajúce sa Malohontu, mohli byť v Malohonte. Ale Hont sa s tým nezmieril žiadal zrušenie samosprávy Malohontu. Hontianska šľachta naďalej zneužívala Malohont vyššími daňami, dodávkami tovaru, vojakov a nerešpektovala jeho práva malohontského dištriktu. V roku 1690 Malohont prvý krát požiadal o pripojenie k Novohradu, čo sa neuskutočnilo. Roztržky medzi Hontom a Malohontom boli čoraz väčšie. Druhý pokus o spojenie s Novohradom bol v roku 1695. Znovu neúspešné. V roku 1711 po porážke povstania Františka Rákociho II. sa Malohontský diškrikt a Hontianska stolica znovu politicky priblížili. Tretí pokus o spojenie s Novohradom bolo v roku 1715. Štvrtý a posledný pokus o spojenie Malohontu s Novohradom bolo v roku 1728 - 1729 ale bez úspechu. Úpadok autonómie Malohontu sa po roku 1729 prehlboval.
▲Nakoniec sa v rokoch [[1786]] - [[1790]] a trvalo od r. [[1802]] podarilo dosiahnuť oddelenie Malohontu od Hontu a jeho spojenie s [[Gemer (župa)|Gemerom]] do Gemersko-Malohontskej stolice (neskôr župy), ktoré pretrvalo až do zániku župného zriadenia na Slovensku r. [[1922]].Východná, severná a západná hranica okresu Rimavská Sobota, je totožná z hranicou Malohontu. Do Malohontu patrili aj obce Hrnčiarska Ves a Hrnčiarske Zalužany v okrese Poltár, patrilo aj Vaľkovo, dnes miestna časť obce České Brezovo. Južnú hranicu tvoria katastre obce Ožďany a mesta Rimavská Sobota. Najväčším centrom nielen južného Malohontu, ale aj celého Malohontu je Rimavská Sobota. Najväčším centrom severného Malohontu, je mesto Hnúšťa. Do Malohontu patrili aj obce Kokava nad Rimavicou, Utekáč, Ďubákovo a Šoltýska, ktoré patria do okresu Poltár, a obce Drábsko a Lom nad Rimavicou, ktoré patria do okresu Brezno. Obce okresu Rimavská Sobota, južne od mesta Rimavská Sobota patria do regiónu Gemer.
==Mestá a obce Malohontu==
| |||