Halogén: Rozdiel medzi revíziami

'''Halogén''' je súhrnný názov pre všetky [[chemický prvok|prvky]] 17. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky prvkov]]. Patria sem [[fluór]], [[chlór]], [[bróm]], [[jód]], [[astát]] a [[tenés]]. Pomenovanie halogén pochádza z [[Gréčtina|gréčtiny]] a znamená solitvorný (gr. hals - soľ, gr. gennaó - tvorím).

Atómy Majúhalogénov majú 7 valenčných [[elektrón]]ov (valenčná vrstva je ns² np⁵, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns² np_x² np_y² np_z¹), do [[Oktet (atóm)|oktetu]] im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho [[Vzácne plyny|vzácneho plynu]] vznikom [[anión]]ov X⁻ alebo vytvorením jednej [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]].

Väčšina binárnych zlúčenín fluóru je tým pádom iónová, v prípade kovalentnej väzby je silne [[Polarita väzby|polárna]]. Väzby ostatných halogenidov majú viac kovalentný charakter. Nepolárna kovalentná väzba sa vyskytuje v dvojatómových molekulách X₂ a niektorých zlúčeninách (ako [[Chlorid dusitý|NCl₃]], [[Jodid uhličitý|CI₄]]). Oxidačné stupne sa pohybujú v rozpätí od -1I do +7VII. Fluór ako najelektronegatívnejší prvok vystupuje len v oxidačnom stupni -1I, ostatné halogény nadobúdajú aj kladné oxidačné čísla.

Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt [[Rozpadový rad|rozpadových radov]]. Je [[Rádioaktivita|rádioaktívny]], najstabilnejším izotopom je ²¹⁰At s [[Polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 8,1 hod. Tenés je superťažkým umelým prvkom, zatiaľ bolo pripravených len niekoľko atómov ²⁹³AtTs a ²⁹⁴AtTs.