Halogény: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (vymazaný alternatívny termín "halové prvky", je zastaraný, nepoužíva sa, platným termínom je "halogén".)
Značky: Vizuálny editor možný vandalizmus
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
! '''6'''
| style="text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px dashed black;" | 85<br />'''[[Astát|At]]'''
|-
! '''7'''
| style="text-align:center; background-color:#ffff99; color:black; border:2px dashed black;" | 117<br />'''[[Tenés|Ts]]'''
|-
!align="left"|[[Chalkogény|<<]]
!align="right"|[[Vzácne plyny|>>]]
|}
'''Halogén''' je súhrnný názov pre všetky [[chemický prvok|prvky]] 17. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky prvkov]]. Patria sem [[fluór]], [[chlór]], [[bróm]], [[jód]], [[astát]] a [[tenés]]. Pomenovanie halogén pochádza z [[Gréčtina|gréčtiny]] a znamená solitvorný (gr. hals - soľ, gr. gennaó - tvorím). Majú 7 valenčných [[elektrón]]ov (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>5</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>1</sup>), do [[Oktet (atóm)|oktetu]] im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho [[Vzácne plyny|vzácneho plynu]] vznikom [[anión]]ov X<sup>−</sup> alebo vytvorením jednej [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]].
 
Atómy halogénov majú 7 valenčných [[elektrón]]ov (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>5</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>1</sup>), do [[Oktet (atóm)|oktetu]] im chýba 1 elektrón. Z tejto skutočnosti vyplýva ich snaha dosiahnuť stabilnú konfiguráciu najbližšieho [[Vzácne plyny|vzácneho plynu]] vznikom [[anión]]ov X<sup>−</sup> alebo vytvorením jednej [[Kovalentná väzba|kovalentnej väzby]].
 
Halogény sú všeobecne vysoko [[Elektronegativita|elektronegatívne]], pričom ich elektronegativita klesá so vzrastajúcim počtom protónov (vzrastajúcou [[Relatívna atómová hmotnosť|atómovou hmotnosťou]]), takže najvyššiu elektronegativitu má fluór (je to zároveň najelektronegatívnejší prvok periodickej tabuľky) a astát má spomedzi halogénov najnižšiu hodnotu elektronegativity.
 
Väčšina binárnych zlúčenín fluóru je tým pádom iónová, v prípade kovalentnej väzby je silne [[Polarita väzby|polárna]]. Väzby ostatných halogenidov majú viac kovalentný charakter. Nepolárna kovalentná väzba sa vyskytuje v dvojatómových molekulách X<sub>2</sub> a niektorých zlúčeninách (ako [[Chlorid dusitý|NCl<sub>3</sub>]], [[Jodid uhličitý|CI<sub>4</sub>]]). Oxidačné stupne sa pohybujú v rozpätí od -1I do +7VII. Fluór ako najelektronegatívnejší prvok vystupuje len v oxidačnom stupni -1I, ostatné halogény nadobúdajú aj kladné oxidačné čísla.
 
Astát sa v prírode vyskytuje iba v stopových množstvách ako medziprodukt [[Rozpadový rad|rozpadových radov]]. Je [[Rádioaktivita|rádioaktívny]], najstabilnejším izotopom je <sup>210</sup>At s [[Polčas rozpadu|polčasom rozpadu]] 8,1 hod. Tenés je superťažkým umelým prvkom, zatiaľ bolo pripravených len niekoľko atómov <sup>293</sup>AtTs a <sup>294</sup>AtTs.
 
== Vlastnosti ==
76

úprav