Žiarovka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky |
wikilinky |
||
Riadok 16:
'''Žiarovka''' je druh [[elektrický svetelný zdroj|elektrického svetelného zdroja]], v ktorom sa svetlo vytvára žeravením tuhého telesa prechodom [[Elektrický prúd|elektrického prúdu]]. Zvláštnym druhom žiarovky je [[halogénová žiarovka]]. Takzvaná [[úsporná žiarovka]] nie je žiarovka, ale [[žiarivka]].
Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky spadajú do roku 1854, kedy prvý odporový zdroj svetla vytvoril nemecký hodinár [[Henrich Göbel]]. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle od seba [[Joseph Swan]] z Newcastle vo Veľkej Británii v roku 1878 a [[Thomas Edison]] v [[Spojené štáty|USA]] v roku 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania [[vodič]]a elektrickým prúdom ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote vlákno žiarovky [[elektromagnetické žiarenie|žiari]] ako [[absolútne čierne teleso]] v [[infračervené žiarenie|infračervenom]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a viditeľnom spektre. Sklenená [[Banka (chémia)|banka]] žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.
Pôvodné Edisonove žiarovky mali [[uhlík]]ové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]], ktorý lepšie odoláva vysokým [[teplota|teplotám]]. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2500 °C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno [[horenie|nezhorelo]], je umiestnené v [[sklo|sklenenej]] banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[tlak|Podtlak]] by ale spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené [[vzácne plyny|inertným plynom]] pod nízkym tlakom napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).
| |||