Wikipédia

3. symfónia (Saint-Saëns): Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
štylistika, preklepy
Confuoco (diskusia | príspevky)
620 editací
úprava vlastného člnáku, doplnenie citácii
Riadok 12:
 
==Vznik==
Skladateľ symfóniu dokončil v roku [[1886]] na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubal|meno=David|titul=The Essential Canon of Classical Music|vydanie=|vydavateľ=|miesto=New York|rok=2003|isbn=|strany=337}}</ref> Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. SymfóniuDielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére, ktorú dirigoval sám skladateľ. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.
 
Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v [[St James's Hall]] v Londýne. Zaznel aj Saint-[[Camille Saint-Saëns|Saë]]<nowiki/>nsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.<ref>{{Citácia periodika|titul=Organ Symphony {{!}} work by Saint-Saens|periodikum=Encyclopedia Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/Organ-Symphony|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref>
Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný.“ Ďalšiu symfóniu už nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Napriek zaužívanému titulu symfónie – „organová“ – tu tento nástroj, ktorý sa objavuje v dvoch častiach, predstavuje jeden z hlasov orchestra a nemá koncertnú ambíciu. Jeho funkcia je skôr harmonická. Pri predstavení symfónie s veľkým, 32 pedálovým organom je dosiahnutý mimoriadne pôsobivý účinok na poslucháčov. Dvojručný i štvorručný klavírny part v symfónií je veľmi náročný a pripomína Saint-Saënsa ako klavírneho virtuóza.
 
==Analýza==
Dielo je skomponované pre veľký symfonický orchester doplnený o klavír a organ. Organ sa objavuje v pomalej časti ''Poco adagio'' a potom vo finále skladby (časti ''Maestoso - Allegro''). Hoci symfónia sa dnes najčastejšie uvádza s prívlastkom "Organová", pôvodný skladateľov titul znie "S organom", čo naznačuje, že organ tu nemá koncertantné ambície a jeho úloha je synergická s ostatnými nástrojmi orchestra. Napriek tomu zvuk veľkého 32 píšťalového organu dodáva skladbe najmä pri živom prevedení jedinečnú majestátnosť a efekt. Klavír sa objavuje v časti ''Presto'' vtipnými krátkymi virtuóznymi vstupmi a v časti ''Maestoso'' v sprievodnej štvorručnej podobe.
Hoci sa v symfónií dajú zreteľne odlíšiť štyri obvyklé časti, skladateľ si želal, aby sa symfónia hrala v dvoch vetách. Napriek tomu v koncertných programoch a bookletoch je niekedy symfónia rozdelená do troch alebo štyroch viet. Symfónia začína v tempe ''Adagio'' kratším úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja rýchlejšia, naliehavá téma. V tejto časti skladateľ využil melódiu z Lisztovho diela Totentanz. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej druhej vete v klasickej stavbe symfónií. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikovým nástrojom hrajúcim zmierlivú melódiu. Ide o najznámejšiu časť celej symfónie. Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované žblnkaním klavíra so štvorručnými rozkladmi akordov, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. Prevedenie sa nesie v duchu slávnostného duchu vety. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo mení na ''Allegro'' a dielo smeruje k jeho vyvrcholeniu. Celé dielo uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.▼
 
Symfónia je skomponovaná ako dvojvetová, hoci sa v jej pláne dajú ľahko rozlíšiť 4 hlavné celky zodpovedajúce tradičnej symfonickej stavbe, vrátane druhej pomalej a tretej "tanečnej" časti. Napriek zreteľne oddeliteľným častiam sa však symfónia vyznačuje cyclickou transformáciou ústredného motívu v celom jej priebehu, v duchu lisztovskej "tématickej transformácie".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Service|meno=Tom|titul=Symphony guide: Saint-Saëns's Third (the Organ symphony)|periodikum=The Guardian|dátum=2014-02-25|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/music/tomserviceblog/2014/feb/25/symphony-guide-saint-saens-organ-tom-service|dátum prístupu=2016-12-17|jazyk=en-GB}}</ref> Práve to dodáva skladbe rafinovanú prepracovanosť a súdržnosť, ktorá je jej najsilnejšou stránkou, netradičná inštrumentácia ju už len podporuje vonkajším efektom.
Symfónia, v ktorej sa spája nemecká presnosť a francúzska delikátnosť, je obľúbená dodnes. Koncertné prevedenie je ale vždy limitované potrebou nástroja, ktorý dodal tomuto dielu výnimočnosť – píšťalového organu.
 
▲Hoci sa v symfónií dajú zreteľne odlíšiť štyri obvyklé časti, skladateľ si želal, aby sa symfónia hrala v dvoch vetách. Napriek tomu v koncertných programoch a bookletoch je niekedy symfónia rozdelená do troch alebo štyroch viet. Symfónia začína v tempe ''Adagio'' kratšímkrátkym úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja rýchlejšia, naliehavá staccatová téma. V tejto časti skladateľ využil melódiumotív z Lisztovho diela ''Totentanz''. Zakrátko zaznie aj druhá téma. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej druhej vete v klasickejtradičnej stavbesymfonickej symfóniístavbe. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikovýmsláčikom nástrojomv hrajúcimkrásnej zmierlivúpietnej melódiutéme. IdeCelá oprvá najznámejšiuveta časťkončí celejv symfónietichom morende. Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované štvorručným žblnkaním klavíra so štvorručnými rozkladmi akordov, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Ide o jeden z najskvelejších okamihov skladby. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. Prevedenie sa nesie v duchu slávnostného duchu vety. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo menízrýchľuje na ''Allegro'' a dielo smeruje k jehoefektnému vyvrcholeniu. CeléPosledné dielotakty uzatvára niekoľko zostupných úderov na tympany s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.
 
==Vybrané nahrávky==
Řádek 27 ⟶ 29:
*[[Jean Martinon]], [[Orchestre National de l'ORTF]]
*[http://www.rtve.es/alacarta/videos/los-conciertos-de-la-2/conciertos-2-concierto-ortve-22/1862287/ Jun Märkl, Symfonický Orchester z Španielčina Rádio Televízia.]
 
[[Kategória:Symfónie]]
[[Kategória:Camille Saint-Saëns]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/3._symfónia_(Saint-Saëns)“