3. symfónia (Saint-Saëns): Rozdiel medzi revíziami

Skladateľ [[Symfónia|symfóniu]] dokončil v roku [[1886]] na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubal|meno=David|titul=The Essential Canon of Classical Music|vydanie=|vydavateľ=|miesto=New York|rok=2003|isbn=|strany=337}}</ref> Ďalšiu symfóniuuž užnaozaj nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére diela. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.

Dielo je skomponované pre veľký symfonický [[orchester]] doplnený o klavír a organ. Organ sa objavuje v pomalej časti ''Poco adagio'' a potom vo finále skladby (časti ''Maestoso - Allegro''). Hoci symfónia sa dnes najčastejšie uvádza s prívlastkom "Organová", pôvodný skladateľov titul znie "S organom", čo naznačuje, že organ tu nemá koncertantné ambície a jeho úloha je synergická s ostatnými nástrojmi orchestra. Napriek tomu zvuk veľkého 32 píšťalového organu dodáva skladbe najmä pri živom prevedení jedinečnú majestátnosť a efekt. Klavír sa objavuje v časti ''Presto'' vtipnými krátkymi virtuóznymi vstupmi a v časti ''Maestoso'' v sprievodnej štvorručnej podobe.

Symfónia začína v tempe ''Adagio'' krátkym úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja naliehavá staccatová téma. V tejto časti skladateľ využil motív z Lisztovho diela ''Totentanz''. Zakrátko zaznie aj druhá téma. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej vete v tradičnej symfonickej stavbe. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikom v krásnej pietnej téme. Celá prvá veta končí v tichom morende. Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované štvorručným žblnkaním klavíra, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Ide o jeden z najskvelejších okamihov skladby. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo zrýchľuje na ''Allegro'' a dielo smeruje k efektnému vyvrcholeniu. Posledné takty uzatvára niekoľko zostupných úderov na [[Tympan|tympany]] s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.