3. symfónia (Saint-Saëns): Rozdiel medzi revíziami

→‎Vznik: odkazy
(→‎Vznik: odkazy)
 
==Vznik==
Skladateľ [[Symfónia|symfóniu]] dokončil v roku [[1886]] na objednávku Londýnskej filharmonickej spoločnosti. Saint-Saënsovi sa dlho nepodarilo získať výrazný úspech v symfonickej tvorbe. O svojej tretej symfónií prehlásil: „Dal som do nej všetko, čoho som bol schopný. Čo sa mi podarilo tu, už nikdy nedosiahnem znovu“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dubal|meno=David|titul=The Essential Canon of Classical Music|vydanie=|vydavateľ=|miesto=New York|rok=2003|isbn=|strany=337}}</ref> Ďalšiu symfóniu naozaj nikdy nenapísal. Tretia symfónia predstavuje akúsi rekapituláciu jeho života. Z tohto dôvodu v nej netradične použil [[organ]] a [[klavír]] – dva nástroje, ktoré ho sprevádzali po celý život. Dielo od začiatku plánoval venovať skladateľovi a svojmu priateľovi [[Franz List|Franzovi Lisztovi]], ten však zomrel krátko po [[londýn]]skej premiére diela. Saint-Saëns tak nakoniec skladbu venoval Lisztovej pamiatke.
 
Premiéra diela sa uskutočnila 19. mája 1886 v [[St James's Hall]] v Londýne. Zaznel aj Saint-[[Camille Saint-Saëns|Saë]]<nowiki/>nsov Klavírny koncert č. 4 c mol, a päťdesiatročný skladateľ sa teda na tomto koncerte predviedol aj ako sólista a dirigent.<ref>{{Citácia periodika|titul=Organ Symphony {{!}} work by Saint-Saens|periodikum=Encyclopedia Britannica|url=https://www.britannica.com/topic/Organ-Symphony|dátum prístupu=2016-12-17}}</ref>
 
==Analýza==
Dielo je skomponované pre veľký symfonický [[orchester]] doplnený o klavír a organ. Organ sa objavuje v pomalej časti ''Poco adagio'' a potom vo finále skladby (časti ''Maestoso - Allegro''). Hoci symfónia sa dnes najčastejšie uvádza s prívlastkom "Organová", pôvodný skladateľov titul znie "S organom", čo naznačuje, že organ tu nemá koncertantné ambície a jeho úloha je synergická s ostatnými nástrojmi orchestra. Napriek tomu zvuk veľkého 32 píšťalového organu dodáva skladbe najmä pri živom prevedení jedinečnú majestátnosť a efekt. Klavír sa objavuje v časti ''Presto'' vtipnými krátkymi virtuóznymi vstupmi a v časti ''Maestoso'' v sprievodnej štvorručnej podobe.
 
Symfónia je skomponovaná ako dvojvetová, hoci sa v jej pláne dajú ľahko rozlíšiť 4 hlavné celky zodpovedajúce tradičnej symfonickej stavbe, vrátane druhej pomalej a tretej "tanečnej" časti. Napriek zreteľne oddeliteľným častiam sa však symfónia vyznačuje cyclickou transformáciou ústredného motívu v celom jej priebehu, v duchu lisztovskej "tématickej transformácie".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Service|meno=Tom|titul=Symphony guide: Saint-Saëns's Third (the Organ symphony)|periodikum=The Guardian|dátum=2014-02-25|issn=0261-3077|url=https://www.theguardian.com/music/tomserviceblog/2014/feb/25/symphony-guide-saint-saens-organ-tom-service|dátum prístupu=2016-12-17|jazyk=en-GB}}</ref> Práve to dodáva skladbe rafinovanú prepracovanosť a súdržnosť, ktorá je jej najsilnejšou stránkou, netradičná inštrumentácia ju už len podporuje vonkajším efektom.
 
Symfónia začína v tempe ''Adagio'' krátkym úvodom, ktorého nálada je pesimistická až trúchlivá. V ďalšej časti, ''Allegro moderato'', sa rozvíja naliehavá staccatová téma. V tejto časti skladateľ využil motív z Lisztovho diela ''Totentanz''. Zakrátko zaznie aj druhá téma. Časť ''Poco adagio'' zodpovedá pomalej vete v tradičnej symfonickej stavbe. V tejto časti sa už objavuje organ, ktorý tvorí sprievod sláčikom v krásnej pietnej téme. Celá prvá veta končí v tichom morende. Druhá veta začína energickým ''Allegro moderato''. To ešte viac zrýchli v ''Presto'', v ktorom sa objavujú veľmi rýchle vstupy klavíru. ''Maestoso'' otvára organ so svojím mohutným kvintakordom z C dur. Ozýva ešte dvakrát ako vyvrcholenie krátkych sláčikových vstupov. Vzápätí sláčiky, podfarbované štvorručným žblnkaním klavíra, uvádzajú hlavnú serenádovú tému, odvodenú od hlavnej témy prvej vety. Ide o jeden z najskvelejších okamihov skladby. Téma sa zopakuje v mohutnej hymnickej podobe s podporou organu, pričom každá fráza témy je zakončená krátkou fanfárou plechových nástrojov. Vedľajšia téma je nežnejšia a výrazne kratšia. V záverečnom, veľkolepo koncipovanom úseku skladby sa tempo zrýchľuje na ''Allegro'' a dielo smeruje k efektnému vyvrcholeniu. Posledné takty uzatvára niekoľko zostupných úderov na [[Tympan|tympany]] s organovým akordom v pozadí a záverečný akord orchestra.
 
==Vybrané nahrávky==
620

úprav