Eugene Paul Wigner: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 7 bajtov ,  pred 4 rokmi
nahradenie slova nezmyselna vhodnejsim vyrazom neodvovodnitelna v preklade anglickeho Unreasonable z nazvu Wignerovej eseje
d (→‎Úvodná sekcia: wikilinky)
(nahradenie slova nezmyselna vhodnejsim vyrazom neodvovodnitelna v preklade anglickeho Unreasonable z nazvu Wignerovej eseje)
V 50. rokoch ho zarmútila smrť [[Enrico Fermi|E.Fermiho]], A.Einsteina a Neumanna. V roku [[1954]] ho znepokojilo, keď prezident [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhower]] odobral bezpečnostnú previerku [[Robert Oppenheimer|Robertovi Oppenheimerovi]]. Proti Oppenheimerovi svedčil aj Wignerov starý priateľ, [[Edward Teller|E.Teller]].
 
V roku [[1960]], keď ho už považovali za jedného z najväčších predstaviteľov [[matematická fyzika|matematickej fyziky]], ponúkol pohľad na silu matematiky v jeho najznámejšej eseji, v súčasnosti už klasickej „''The Unreasonable Effectiveness of Mathematics in the Natural Sciences''” (voľný preklad: NezmyselnáNeodvovodniteľná účinnosť matematiky v prírodných vedách, [http://www.dartmouth.edu/~matc/MathDrama/reading/Wigner.html tu v online verzii]), v ktorej argumentoval, že [[biológia]] a poznávanie môžu byť zdrojom fyzikálnych konceptov, a že šťastná náhoda, pri ktorej sa matematika a fyzika tak dobre dopĺňajú sa zdá byť „nerozumná“ a ťažko vysvetliteľná.
 
Významný matematik [[Andrew Mattei Gleason|Andrew M. Gleason]] si myslel, že Wignerov pohľad bol nerozumný: „''Mathematics is the science of order and patterns, so why should it be a mystery that given some order in the universe we should be able to select (or construct) a mathematical structure to fit the facts?''“ (voľný preklad: Matematika je vedou poriadku a zákonitostí, tak prečo by malo byť tajomné dať vesmíru poriadok a vytvoriť (alebo skonštruovať) matematickú štruktúru na prispôsobenie skutočnosti?).
Anonymný používateľ