Eugene Paul Wigner: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 53 bajtov ,  pred 4 rokmi
oprava prekladu vyhrady Adrewa.M.Gleasona voci nazoru E.P.Wignera
(nahradenie slova nezmyselna vhodnejsim vyrazom neodvovodnitelna v preklade anglickeho Unreasonable z nazvu Wignerovej eseje)
(oprava prekladu vyhrady Adrewa.M.Gleasona voci nazoru E.P.Wignera)
V roku [[1960]], keď ho už považovali za jedného z najväčších predstaviteľov [[matematická fyzika|matematickej fyziky]], ponúkol pohľad na silu matematiky v jeho najznámejšej eseji, v súčasnosti už klasickej „''The Unreasonable Effectiveness of Mathematics in the Natural Sciences''” (voľný preklad: Neodvovodniteľná účinnosť matematiky v prírodných vedách, [http://www.dartmouth.edu/~matc/MathDrama/reading/Wigner.html tu v online verzii]), v ktorej argumentoval, že [[biológia]] a poznávanie môžu byť zdrojom fyzikálnych konceptov, a že šťastná náhoda, pri ktorej sa matematika a fyzika tak dobre dopĺňajú sa zdá byť „nerozumná“ a ťažko vysvetliteľná.
 
Významný matematik [[Andrew Mattei Gleason|Andrew M. Gleason]] si myslel, že Wignerov pohľad bol nerozumný: „''Mathematics is the science of order and patterns, so why should it be a mystery that given some order in the universe we should be able to select (or construct) a mathematical structure to fit the facts?''“ (voľný preklad: Matematika je vedou poriadku a zákonitostípravideľností, tak prečo by malo byť tajomnétajuplné, že daťak vesmíru vládne poriadok, atak vytvoriťmy by sme mali byť schopný vybrať (alebo skonštruovať) matematickú štruktúru, ktorá napriliehavo prispôsobenieopisuje skutočnostiskutočnosť?).
 
V [[1963]] Wigner dostal [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za fyziku. Uznal, že ho nikdy nenapadlo, že sa mu to môže stať a ešte k tomu dodal: „''Nikdy som nečakal, že raz bude moje meno v novinách spomínané bez toho, aby som nespravil nejaké šibalstvo“
Anonymný používateľ