Žulová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Cirkevná správa: správne isbn |
po prvýkrát |
||
Riadok 52:
Predpokladá sa, že na území Žulovej existovala dedina ''Sestrechovice'' (''Sestreccovici'') zmieňovaná v tzv. ''Liber fundationis'' vratislavských biskupov z doby okolo roku 1300, pri ktorej vtedy rytier Jan z Wüstehube postavil hrad [[Frýdberk]] (''Vridebergk''). Rytieri Wüstehubovci ovládali v tom čase značnú časť česko-moravsko-sliezského pomedzia a patrili k obávaným plieničom okolitých majetkov, najmä cirkevných. Niekedy pred rokom [[1340]] získali hrad Haugvicovci, rovnako obávaní plienči, od ktorých ho nakoniec roku [[1358]] kúpil vratislavský biskup [[Přeclav z Pohořelé]]. Vtedy k hradu patrilo rozsiahle panstvo, ku ktorému patrili [[Skorošice]], [[Tomíkovice]], [[Horní Heřmanice (Bernartice)|Heřmanice]], [[Travná (Javorník)|Travná]], Vilémovice (zrejme dnešné [[Nové Vilémovice]], ale možno tiež Staré Vilémovice, ''Alt-Wilmsdorf'', dnes [[Wilamowa]]), Schwammelwitz (dnes [[Trzeboszowice]]), Mösen (dnes [[Meszno]]), Kaindorf (dnes [[Kijów]]) a Markersdorf (dnes [[Łączki]]). Strediskom biskupského panstva zostala Žulová až do konca patrimoniálnej správy roku [[1850]].
Dedina Sestrechovice sa už ale nepripomína - len roku [[1358]] slobodný dvor Strakkenhain, snáď jej nástupca. Osada pri hrade sa nazývala po ňom ''Frýdberk'' a roku [[1358]] sa uvádza ako mestečko (''oppidum''), aj keď jeho hospodársky význam zostával omedzený. Roku [[1377]] je vo Frýdberku
Rozvoj mestečka bol však zastavený [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnou vojnou]]. Hrad bol dobytý a zbúraný švédskym a poľským vojskom roku [[1639]], mestečko poničené hlavne v ďalšom ťažení Švédov roku [[1642]]. Hradné budovy slúžili doposiaľ ako správne stredisko biskupského panstva, obranný význam však stratili a od počiatku 18. storočia boli využité ako panský pivovar.
| |||