Pečeňovky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
Alekme (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 22:
'''Pečeňovky''' ([[latinčina|lat.]] ''Marchantiophyta'' alebo ''Hepaticophyta'') sú [[oddelenie (taxonómia)|oddelenie]] [[výtrusné rastliny|výtrusných rastlín]] patriace medzi [[machorasty]].
 
Sú to suchozemské [[rastliny]] s lupeňovitou, ružicovitou alebo folióznou viacvrstvovou [[stielka|stielkou]]. Na folióznej stielke sú jednovrstvové [[palístok|palístky]] (fyloidy), ktoré nikdy nemajú stredné rebro - zväzok vodivého pletiva. Palístky sú často laločnaté. Okraje stielky sú jednovrsvtové a nazývajú sa krídla. Prvoklík (protonema) je značne redukovaný, alebo úplne chýba. [[rastlinná bunka|Bunky]] tvoriace stielku sú [[parenchým|parenchymatické]] alebo [[kolenchým|kolenchymatické]] a obsahujú tzv. silicové telieska vylučujúce u niektorých druhov látky spôsobujúce silnú arómu. V bunkách obsahujú viac [[chloroplast]]ov. Rozmnožujú sa [[rodozmena|rodozmenou]] alebo pomocou rozmnožovacích teliesok zvaných ''gémy''.
 
Samčie [[pohlavné orgány]] plemeníčky (anterídiá) sa nachádzajú u folióznych druhov v pazuche vydutého obalového palístka, alebo sú kryté stielkovou šupinou či záhybom. Samičie zárodočníčky (archegóniá) sú chránené obalovými palístkami alebo [[pletivo]]m [[pabyľka|pabyľky]] (kauloidu).
 
Ich [[sporofyt]] neobsahuje na rozdiel od sporofytu [[rožteky|rožtekov]] [[asimilačné pletivo]], preto je úplne závislý od [[gametofyt]]u. [[Výtrusnica]] (téka), v ktorej sa vytvárajú [[výtrus]]y (spóry) nemá stredový stĺpik (columelu). Okrem spôr sa vo výtrusnici obvykle tvoria aj sterilné bunky ''elatéry'', ktorých počet je menší ako počet výtrusov. Výtrusnica puká najčastejšie 4 chlopňami. Sporofyt je u pečeňoviek krátkodobou štruktúrou a v mladosti je chránený tzv. kalyptrou.