Kľúč (hudba): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
pravopis
Riadok 23:
Basový kľúč má referenčný tón "malé f", ktoré sa nachádza v tomto kľúči na štvrtej linajke a jeho poloha je označená dvoma bodkami.
 
Basový kľúč vznikol v 11. storočí. Pôvodne sa označoval písmenom F a ukazoval na tretiu linajku (''baritonovýbarytónový kľúč''). Až neskôr sa posunul o linajku vyššie. Zriedka sa používal aj tvz. ''subbasový kľúč''', ktorý je naopak posunutý o linajku vyššie ako bežný basový kľúč, takže "malé f" sa nachádza na najvrchnejšej, piatej linajke.
{|
| valign="top"|
Riadok 31:
| valign="top"|
[[Obrázok:Subbass clef with note.svg|50px]]
| -porovnanie baritonovéhobarytónového, klasického basového a subbasového kľúča
|}
Basový kľúč sa používa na zápis nôt pre veľké sláčikové nástroje, [[violončelo]] a [[kontrabas]], niektorých dychových nástrojov (napr. [[fagot]], [[tuba]] ...), pre ľavú ruku klávesových nástrojov a tiež pre najnižší mužský hlas ''[[bas]]''.
Riadok 39:
C-kľúč má refrenčný tón ''c¹'', ktorého polohu označuje stred kľúča.
 
Kľúč zaviedol [[Guido von Arezzo]] okolo roku [[1025]] (a). Stred kľúča mohol ukazovať na ktorúkoľvek linajku. Tón ''c¹'' má tú výhodu, že ho dokáže zaspievať ktorýkoľvek spevácky hlas. Kľúč sa potom prispôsoboval výške hlasu tak, aby bolo potrebné použiť čo najmenej pomocných linajok. Takto sa potom rozlišoval ''Sopránový kľúč'' (b), ''Mezosopránový kľúč'' (c), ''Altový kľúč'' (niekedy nazývaný tiež ''violový kľúč'') (d), ''Tenorový kľúč'' (e) a ''BaritonovýBarytónový kľúč'' (f):
[[Obrázok:C clefs.png|350px|left]]