Jozef Zachar: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
d preklepy
Riadok 13:
Narodil sa v Hlohovci. Najprv vyštudoval literatúru a psychológiu na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Pôvodne chcel byť učiteľom, no napokon svoj život spojil s filmom. Koncom 40. rokov sa stal pracovníkom Ústavu pre školský a osvetový film – [[Školfilm]] v Bratislave a od roku [[1950]] pracoval ako režisér v Štúdiu populárno-vedeckých náučných filmov.
 
Ako režisér, autor námetov a scenárista natočil niekoľko desiatok krátkych inštruktážnych, priemyslových, populárno-vedeckých, prírodných filmov. Množstvo týchto snímkovsnímok vzbudilo pozornosť aj na domácich a zahraničných festivaloch a prehliadkach a boli ocenené radou cien a vyznamenaní. Dokumentárnej tvorbe sa venoval príležitostne aj po roku [[1967]].
 
V roku [[1965]] sa začala Zacharova dlhoročná spolupráca s televíziou, pre ktorú realizoval niekoľko televíznych filmov a seriálov, koncom 80. rokov aj prepisy slovenských opier Jána Cikkera a Eugena Suchoňa – Juro Jánošík a Svätopluk.
Riadok 27:
== Dokumentárna tvorba a ''Psychodráma'' ==
Do roku [[1975]] nakrútil takmer 100 dokumentárnych a inštruktážnych filmov s priemyselnou a poľnohospodárskou tematikou, no vrcholom Zacharovej dokumentárnej tvorby v Štúdiu populárno-vedeckých náučných filmov bol celovečerný film ''[[Psychodráma]]'' ([[1964]]). SnímokSnímka o modernej psychoterapeutickej metóde liečenia neurózy nakrútil podľa vlastného námetu a scenára. V čase vzniku bol tento pozoruhodný titul označený za „protištátny a rozvratnícky“. Jeho politické podtexty spôsobili, že film sa dostal medzi trezorované tituly. Na krátke obdobie ho sprístupnili až v druhej polovici šesťdesiatych rokov, definitívne po roku [[1989]].
V centre pozornosti je pacient psychiatrickej liečebne, človek, ktorý sa pokúsil o samovraždu a je v hlbokej depresii. Zachar v ''Psychodráme'' okrem psychických dôvodov obohacuje portrét i o sociálno-politické súvislosti individuálnej krízy osobnosti – pokus hlavnej postavy o samovraždu bol dôsledkom komunistického teroru proti jeho rodine na začiatku päťdesiatych rokov. Patrí k najlepším dokumentárnym dielam šesťdesiatych rokov v Československu. V ''Psychodráme'' Zachar spojil nakrúcanie terapeutických sedení tromi skrytými kamerami s obsadením hlavnej postavy študentom herectva, ktorý si pripomína vlastné predchádzajúce liečenie. Film kombinuje tradičné dokumentaristické metódy s aktuálnymi návratmi cinema direct k Vertovovi a jeho „kino-oku“.