Arvaniti: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 16 bajtov ,  pred 5 rokmi
No edit summary
Arvaniti prišli z južného [[Albánsko|Albánska]] do [[Grécko|Grécka]] počas neskorého stredoveku (13.-16. stor.), pravdepodobne ich sem pozvalo [[Latinské cisárstvo]], aby osídlili vojnou vyľudnené oblasti, pozývali ich však aj grécki vládcovia. Arvaniti osídlili [[Epirus]], južnú [[Boiótia|Boiótiu]], južnú [[Eubója|Eubóju]], [[Atika|Atiku]] a väčšiu časť severovýchodného [[Peloponéz]]u ([[Argolida]]) aj s ostrovmi [[Ydra]], [[Spetses]] a [[Poros]]. V Atike, južnej Boiótií a južnej Eubóji sa stali väčšinovým obyvateľstvom keď asimilovali grécke obyvateľstvo. V Boiótií tvorili takmer polovicu miestneho obyvateľstva, druhá polovica boli [[Gréci]], ktorí žili hlavne v mestách ako [[Téby]] a [[Livadia]], zatiaľ čo Arvaniti žili na vidieku. V Atike tvorili väčšinu, Gréci tu boli sústreďovaní v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], na ostrovoch [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamína]] a v niekoľkých malých atických dedinách. Na severovýchode Peloponézu tvorili Gréci väčšinu, síce ich bolo iba o niečo viac. Gréci tu žili v [[Korint]]e, [[Nauplio]]ne a [[Argos]]e a okolitom vidieckom kraji, v kraji [[Nemea]] a [[Epidauros|Epidauria]]. Arvaniti sa usadzovali na vidieku a nikdy neprenikali do väčších gréckych miest, ako [[Nafplio]], [[Théby]], či [[Livadia]].
 
Arvaniti boli pravdepodobne albánskeho pôvodu, no niektoré tvrdenia hovoria, že môže ísť o poalbánčených severoepirských Grékov, nakoľko [[Gréci]] obývali veľkú časť dnešného Albánska už od staroveku. V Grécku slúžili pod gréckymi šľachticmi a podliehali vplyvu gréckej ortodoxnej cirkvi, čím sa Arvaniti nepodieľali na vzniku albánskeho národa, uchovali si však svoj jazyk. Výnimkou bol iba [[Epirus]], kde sa takmer všetci Arvaniti po príchode [[Turci|Turkov]] islamizovali a tak sa dištancovali od pôvodného gréckeho obyvateľstva, ktoré ich nazývalo ''Turkoalvani'' (čiže ''Turkoalbánci''). Počas tureckej vlády boli aj mimo Epiru niektorí Arvaniti [[islam]]izovaní. Hrali významnú úlohu v Gréckej vojne za nezávislosť. Významní generáli arvanitského pôvodu boli [[Markos Botsaris]], Kountouriotis, Kriezis a námorná kapitánka [[Laskarina Bubulina]]. Počas tejto vojny tu kresťania vyvraždili mnoho islamských Arvanitov, ktorých vnímali ako Turkov. V Gréckom štáte tvorili významnú menšinu a podľa niektorých zdrojov sa vraj rokovalo, či sa uzná albánčina ako druhý štátny jazyk. Nakoniec bolo rozhodnuté o používaní gréčtiny a Arvaniti boli označovaní ako albanofónni Gréci, ktorými sa aj sami cítili. Situácia sa zmenila v rokoch [[1921]]{{--}}[[1923]], kedy do Grécka prišlo 2 000 000 Grékov z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a [[Turecko]]m. Títo [[Maloázijskí Gréci]] osídlili hlavne [[Macedónia|Macedóniu]] a [[Atika|Atiku]], teda územia v ktorom Gréci netvorili jasnú väčšinu. Po tejto udalosti už boli Arvaniti slabou menšinou Grécka a veľa z nich sa pomiešalo s Grékmi a [[Helenizácia|helenizovali]] sa. Do výmeny obyvateľstva boli zahrnutí aj moslimskí Arvaniti, ktorí odišli do [[Turecko|Turecka]]. Potom ich grécka vláda začala prenasledovať, pravicový diktátorský Metaxasov režim zakázal používať ich jazyk a počas jeho obdobia sa všetci moslimskí Arvaniti, ktorí tu ešte ostali vysťahovali z Epira do Albánska a z Albánska prišli do Grécka albánski Gréci. Po páde Metaxasa bolo samozrejme rozprávať arvanitikou opäť povolené, no keďže nešlo o jazyk etnickej menšiny, rýchlo sa dobrovoľne prestalo arvanítsky rozprávať. S tým súvisí jednak snaha samých Arvanitov dištancovať sa od Albáncov a tiež z ich nízkeho počtu, nakoľko obývali najviac riedko osídlené oblasti Grécka, ako Atika a Bojótia. Etnograf Alphred Philipson v 19. stor. uvádza počet Arvanítov v Gréckom štáte iba 10% obyvateľstva, ceľkom 224.000 ľudí, vidiečanovččččččččvidiečanov.
 
== Demografia ==
1 266

úprav