Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Úradným jazykom v Grécku je [[novogréčtina]] [[Dimotiki]] (ľudový jazyk), ktorým tradične rozprávala väčšina obyvateľov Grécka. Dimotiki sa vyvinul zo [[Starogréčtina|starogréčtiny]], konkrétne z jazyka [[Helenistické koiné|koiné]], ktorý bol vytvorený v 3. stor. pred Kr. na základe iónskej atičtiny ako univerzálny jazyk všetkých [[Gréci|Grékov]]. Okrem štandardnej novogréčtiny dimotiki existujú aj iné novogrécke jazyky, ktorými hovoria určité skupiny Grékov. Sú to jazyky [[Pontčina|pontská gréčtina]] (do 500400.000 aktívnych používateľov, ale jazyku môže pasívne rozumieť viac ako milión obyvateľov Grécka), [[Cakončina|cakónska gréčtina]] (vychádza zo starovekej dórčinydórštiny, dnes napred úpadkuúpadkom) a [[Kapadóčtina|kapadócka gréčtina]] (tiež na úpadkutakmer, rozumie ju asi 10.000 ľudíalebo vúpne Gréckuvymretá). Najrozšírenejším menšinovým gréckym jazykom je pontská gréčtina, ktorou hovoria [[Pontskí Gréci]] a tento jazyk vôbec nie je na úpadku, čo sa však nedá povedať o kapadóčtine a cakónčtine.

V Grécku sa hovorí aj albánskou [[Arvanítčina|arvanítčinou]], ktorou hovoria [[Arvaniti]] (domaximálne 50 000 väčšinou pasívnych používateľov), románskou [[arumunčina|arumunčinou]], ktorou hovoria [[Grécki Arumuni]] (20 – 50 000 používateľov len rozumie, alebo aj rozpráva) a gréckou slovančinou, ktorou hovoria [[Grécki Slovania]] (max. do 6050 000 aktívnych, alebo pasívnych používateľov-kresťanov a moslimov). Moslimská turecká menšina rozpráva [[Turečtina|turecky]].