V roku [[1935]] bola baroková budova [[Spišská komora|Spišskej komory]] zdemolovaná, aby uvoľnila miesto pre nové finančné riaditeľstvo. Robotníci, ktorí poklad objavili mali sprvu tendenciu si ho privlastniť a rozpredať. Po prezradení ich zámeru však poklad v neporušenej zostave smeroval do Generálnej finančnej pokladnice v [[Bratislava|Bratislave]], následne do Ústrednej štátnej pokladne v [[Praha|Prahe]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] bol poklad spracovaný [[numizmatika|numizmatickou]] odborníčkou Emanuelou Nohejlovou-Prátrovou v Národnom múzeu v Prahe. Nakoľko sa počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] o poklad zaujímalo hneď niekoľko štátov ([[Prvá slovenská republika]], [[Maďarské kráľovstvo]], [[Tretia ríša]]), bol poklad v roku [[1943]] ukrytý na dvoch dobre utajovaných miestach mimo [[Praha|Prahu]].
Do Košíc sa vrátil na výstavu v roku [[1956]] a potom až [[1967]], na jeho trvalé umiestnenie v meste pôvodu však neexistovali vhodné priestory. Preto bol v roku [[1969]] vybudovaný rozmerný trezor v podzemí hlavnej budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. ''Expozícia Košického zlatého pokladu'' je sprístupnená verejnosti od roku [[1970]].
