Deň vďakyvzdania: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.103.252.172 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 158.193.55.65
Riadok 10:
Pútnici sa pustili do budovania prvej osady, ktorú dokázali veľmi rýchlo vybudovať. Ťažká a dlhá zima však spôsobila, že polovica osadníkov sa nedožila jari. Ostatných zachránili [[Indián]]i z neďalekej dediny, ktorí priniesli jedlo a kožušiny.
Na jar prišiel k Angličanom Indián Squanto z kmeňa [[Wampanoag]]. Daroval im semená [[kukurica|kukurice]] a poradil, ako ich zasiať. Na jeseň ich prekvapila bohatá úroda. Rýchlo sa naučili obchodovať s kožušinami a nájsť kvalitné drevo na stavbu lodí. Nasledujúci rok tak mohli príchod do Nového sveta osláviť veľkou hostinou, na ktorú pozvali aj Indiánov. Im, ale v prvom rade Bohu, ďakovali za prežitie.
Oslavy spojené s modlitbami trvali až tri dni. Hostina bola pod holým nebom, pretože [[William Bradford]], prvý guvernér kolónie Plymouth, pozval až 90 Indiánov. Také množstvo ľudí by sa do jeho dreveného domu nezmestilo. Podľa súčasných pôvodných Indiánov je však interpretácia tohto sviatku podvodom, v skutočnosti malo dôjsť k pozabíjaniu Indiánov a išlo o oslavu víťazstva nad Indiánmi. tento príbeh ozrejmuje aj [https://www.youtube.com/watch?v=OwxX6W_NBQE Robert Stojaci Medvedˇ].
 
Tradícia vďakyvzdania sa udržiavala, ale dlho nemala charakter národného sviatku. Stalo sa tak až v roku 1789, keď prezident [[George Washington]] vyhlásil posledný novembrový deň každého roku za Národný deň vďakyvzdania. Spoločne s ním sa oslavovala aj [[ústava Spojených štátov]].