Eugene Paul Wigner: Rozdiel medzi revíziami

d
chýba zhrnutie úprav
(oprava prekladu vyhrady Adrewa.M.Gleasona voci nazoru E.P.Wignera)
d
Každú stredu popoludní sa zúčastňoval na stretnutiach Nemeckej fyzikálnej spoločnosti (Deutschen Physikalischen Gesellschaft), na ktorej nechýbali veľkí vedci ako [[Max Planck]], [[Max von Laue]], [[Rudolf Ladenburg]], [[Werner Heisenberg]], [[Walther Hermann Nernst|Walther Nernst]], [[Wolfgang Pauli]] a v neposlednom rade aj [[Albert Einstein]]. Tu sa Wigner stretol aj so [[Leó Szilárd|Szilárdom]], ktorý sa takmer ihneď stal jeho dobrými priateľom, hoci osobnosť Wignera mu ostala záhadnou. Tretie významné stretnutie sa stalo v [[Kaiser Wilhelm Institute]], kde Wigner pracoval a kde sa stretol s [[Michael Polanyi]]m, ktorý bol po László Rátzovi jeho druhým najvýznamnejším učiteľom.
 
V roku [[1925]] sa vrátil do Maďarska a pracoval v otcovej garbiarni ako chemický inžinier, ale nakoniec sa vrátil do Nemecka. Nevedel odolať Berlínskemu výskumnému ústavu kryštálov. Koncom 20. rokov sa zahĺbil do Heisenbergovej, Schrödingerovej a Diracovej kvantovej mechamikymechaniky aj napriek miernemu odporu Einsteina. V [[Göttingen]]e sa stal asistentom slávneho matematika [[David Hilbert|Davida Hilberta]]. Veľkým sklamaním pre Wignera bolo, že Hilbert už nebol duševne aktívny a preto Wigner strávil mnoho času v Göttingenskej knižnici a svoj voľný čas zasvätil fyzike. Tu položil základy teórie [[Symetria (fyzika)|symetrií]] v [[Kvantová mechanika|kvantovej mechanike]].
 
V roku [[1930]] Wignera a aj Neumanna vzali na [[Princetonská univerzita|Princetonskú univerzitu]]. Po nástupe [[Adolf Hitler|Hitlera]] k moci tu našli bezpečné miesto, no aj tak ešte pol roka cestovali, učili sa a vyučovali v [[Európa|Európe]]. Od Wignera by sme ťažko našli mierumilovnejšieho človeka, aj tak ho však hnevalo aký je Hitler nebezpečný. Neskôr, keď sa mu viac ľudí poďakovalo za jeho úsudok, vždy sa ohradil a tvrdil, ''že k odhaleniu Hitlerovej hrozby nebolo nutné mať zvláštne schopnosti, skôr bolo nutné mať zvláštne schopnosti aby to niekto nerozoznal''. V Princetone roku [[1934]] Wigner predstavil svoju sestru Margitu fyzikovi [[Paul Dirac|Paulovi Diracovi]]. Margita a Dirac sa zobrali a Wigner sa zblížil s Diracom. Wigner strávil určitý čas aj s Einsteinom, ktorý sem prišiel na [[Institute for Advanced Study]].
 
Koncom 30. rokov rozšíril svoj výskum aj na atómové jadrá. Rozvinul tu jednu veľmi dôležitú teóriu o nukleárnych reakciách. Bol brilantný teoretik (napr. [[Wigner - Eckartov teorém]]), ale aj praktik a mal cit aj pre techniku. V roku [[1936]] už na Princetone o Wignera neprejavili záujem, preto odchádza na University of Wisconsin. Tu stretáva aj svoju prvú manželku, pôvabnú študentku fyziky Ameliu Frank-ovúFrankovú. Frank-ováFranková však o rok neskôr zomiera a Wignera chce odísť z [[Madison]]u. [[8. januára]] [[1937]] sa stáva občanom [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Princetonská univerzita v tom čase hľadala vynikajúceho mladého fyzika a mnohý odporúčali práve Wignera. Roku [[1938]] bol už späť v Princetone.
 
Aj keď sa považoval za politického laika, v rokoch [[1939]] a [[1940]] zohral významnú úlohu v prípravách aj v uskutočnení [[Projekt Manhattan|Projektu Manhattan]], na ktorého konci stál zrod [[Atómová bomba|atómovej bomby]], ktorá mala zastaviť Hitlera. Wignera však veľmi ranilo, keď atómové bomby zvrhli na [[Hirošima|Hirošimu]] a [[Nagasaki]]. Aj napriek tomu však obhajoval USA, keďže to bol jeho nový domov. Wigner ostal aj naďalej presvedčený, že atómová bomba bola potrebná.
V 50. rokoch ho zarmútila smrť [[Enrico Fermi|E.Fermiho]], A.Einsteina a Neumanna. V roku [[1954]] ho znepokojilo, keď prezident [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhower]] odobral bezpečnostnú previerku [[Robert Oppenheimer|Robertovi Oppenheimerovi]]. Proti Oppenheimerovi svedčil aj Wignerov starý priateľ, [[Edward Teller|E.Teller]].
 
V roku [[1960]], keď ho už považovali za jedného z najväčších predstaviteľov [[matematická fyzika|matematickej fyziky]], ponúkol pohľad na silu matematiky v jeho najznámejšej eseji, v súčasnosti už klasickej „''The Unreasonable Effectiveness of Mathematics in the Natural Sciences''” (voľný preklad: NeodvovodniteľnáNeodôvodniteľná účinnosť matematiky v prírodných vedách, [http://www.dartmouth.edu/~matc/MathDrama/reading/Wigner.html tu v online verzii]), v ktorej argumentoval, že [[biológia]] a poznávanie môžu byť zdrojom fyzikálnych konceptov, a že šťastná náhoda, pri ktorej sa matematika a fyzika tak dobre dopĺňajú sa zdá byť „nerozumná“ a ťažko vysvetliteľná.
 
Významný matematik [[Andrew Mattei Gleason|Andrew M. Gleason]] si myslel, že Wignerov pohľad bol nerozumný: „''Mathematics is the science of order and patterns, so why should it be a mystery that given some order in the universe we should be able to select (or construct) a mathematical structure to fit the facts?''“ (voľný preklad: Matematika je vedou poriadku a pravideľnostípravidelností, tak prečo by malo byť tajuplné, že ak vesmíru vládne poriadok, tak my by sme mali byť schopný vybrať (alebo skonštruovať) matematickú štruktúru, ktorá priliehavo opisuje skutočnosť?).
 
V [[1963]] Wigner dostal [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za fyziku. Uznal, že ho nikdy nenapadlo, že sa mu to môže stať a ešte k tomu dodal: „''Nikdy som nečakal, že raz bude moje meno v novinách spomínané bez toho, aby som nespravil nejaké šibalstvo“
4 290

úprav