Verzia z 18:09, 18. december 2016 upraviť 151.236.226.199 (diskusia) oprava prekladu vyhrady Adrewa.M.Gleasona voci nazoru E.P.Wignera Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:15, 1. január 2017 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 33: Každú stredu popoludní sa zúčastňoval na stretnutiach Nemeckej fyzikálnej spoločnosti (Deutschen Physikalischen Gesellschaft), na ktorej nechýbali veľkí vedci ako [[Max Planck]], [[Max von Laue]], [[Rudolf Ladenburg]], [[Werner Heisenberg]], [[Walther Hermann Nernst\|Walther Nernst]], [[Wolfgang Pauli]] a v neposlednom rade aj [[Albert Einstein]]. Tu sa Wigner stretol aj so [[Leó Szilárd\|Szilárdom]], ktorý sa takmer ihneď stal jeho dobrými priateľom, hoci osobnosť Wignera mu ostala záhadnou. Tretie významné stretnutie sa stalo v [[Kaiser Wilhelm Institute]], kde Wigner pracoval a kde sa stretol s [[Michael Polanyi]]m, ktorý bol po László Rátzovi jeho druhým najvýznamnejším učiteľom. V roku [[1925]] sa vrátil do Maďarska a pracoval v otcovej garbiarni ako chemický inžinier, ale nakoniec sa vrátil do Nemecka. Nevedel odolať Berlínskemu výskumnému ústavu kryštálov. Koncom 20. rokov sa zahĺbil do Heisenbergovej, Schrödingerovej a Diracovej kvantovej ~~mechamiky~~mechaniky aj napriek miernemu odporu Einsteina. V [[Göttingen]]e sa stal asistentom slávneho matematika [[David Hilbert\|Davida Hilberta]]. Veľkým sklamaním pre Wignera bolo, že Hilbert už nebol duševne aktívny a preto Wigner strávil mnoho času v Göttingenskej knižnici a svoj voľný čas zasvätil fyzike. Tu položil základy teórie [[Symetria (fyzika)\|symetrií]] v [[Kvantová mechanika\|kvantovej mechanike]]. V roku [[1930]] Wignera a aj Neumanna vzali na [[Princetonská univerzita\|Princetonskú univerzitu]]. Po nástupe [[Adolf Hitler\|Hitlera]] k moci tu našli bezpečné miesto, no aj tak ešte pol roka cestovali, učili sa a vyučovali v [[Európa\|Európe]]. Od Wignera by sme ťažko našli mierumilovnejšieho človeka, aj tak ho však hnevalo aký je Hitler nebezpečný. Neskôr, keď sa mu viac ľudí poďakovalo za jeho úsudok, vždy sa ohradil a tvrdil, ''že k odhaleniu Hitlerovej hrozby nebolo nutné mať zvláštne schopnosti, skôr bolo nutné mať zvláštne schopnosti aby to niekto nerozoznal''. V Princetone roku [[1934]] Wigner predstavil svoju sestru Margitu fyzikovi [[Paul Dirac\|Paulovi Diracovi]]. Margita a Dirac sa zobrali a Wigner sa zblížil s Diracom. Wigner strávil určitý čas aj s Einsteinom, ktorý sem prišiel na [[Institute for Advanced Study]]. Koncom 30. rokov rozšíril svoj výskum aj na atómové jadrá. Rozvinul tu jednu veľmi dôležitú teóriu o nukleárnych reakciách. Bol brilantný teoretik (napr. [[Wigner - Eckartov teorém]]), ale aj praktik a mal cit aj pre techniku. V roku [[1936]] už na Princetone o Wignera neprejavili záujem, preto odchádza na University of Wisconsin. Tu stretáva aj svoju prvú manželku, pôvabnú študentku fyziky Ameliu ~~Frank-ovú~~Frankovú. ~~Frank-ová~~Franková však o rok neskôr zomiera a Wignera chce odísť z [[Madison]]u. [[8. januára]] [[1937]] sa stáva občanom [[Spojené štáty\|Spojených štátov]]. Princetonská univerzita v tom čase hľadala vynikajúceho mladého fyzika a mnohý odporúčali práve Wignera. Roku [[1938]] bol už späť v Princetone. Aj keď sa považoval za politického laika, v rokoch [[1939]] a [[1940]] zohral významnú úlohu v prípravách aj v uskutočnení [[Projekt Manhattan\|Projektu Manhattan]], na ktorého konci stál zrod [[Atómová bomba\|atómovej bomby]], ktorá mala zastaviť Hitlera. Wignera však veľmi ranilo, keď atómové bomby zvrhli na [[Hirošima\|Hirošimu]] a [[Nagasaki]]. Aj napriek tomu však obhajoval USA, keďže to bol jeho nový domov. Wigner ostal aj naďalej presvedčený, že atómová bomba bola potrebná. Riadok 45: V 50. rokoch ho zarmútila smrť [[Enrico Fermi\|E.Fermiho]], A.Einsteina a Neumanna. V roku [[1954]] ho znepokojilo, keď prezident [[Dwight D. Eisenhower\|Eisenhower]] odobral bezpečnostnú previerku [[Robert Oppenheimer\|Robertovi Oppenheimerovi]]. Proti Oppenheimerovi svedčil aj Wignerov starý priateľ, [[Edward Teller\|E.Teller]]. V roku [[1960]], keď ho už považovali za jedného z najväčších predstaviteľov [[matematická fyzika\|matematickej fyziky]], ponúkol pohľad na silu matematiky v jeho najznámejšej eseji, v súčasnosti už klasickej „''The Unreasonable Effectiveness of Mathematics in the Natural Sciences''” (voľný preklad: ~~Neodvovodniteľná~~Neodôvodniteľná účinnosť matematiky v prírodných vedách, [http://www.dartmouth.edu/~matc/MathDrama/reading/Wigner.html tu v online verzii]), v ktorej argumentoval, že [[biológia]] a poznávanie môžu byť zdrojom fyzikálnych konceptov, a že šťastná náhoda, pri ktorej sa matematika a fyzika tak dobre dopĺňajú sa zdá byť „nerozumná“ a ťažko vysvetliteľná. Významný matematik [[Andrew Mattei Gleason\|Andrew M. Gleason]] si myslel, že Wignerov pohľad bol nerozumný: „''Mathematics is the science of order and patterns, so why should it be a mystery that given some order in the universe we should be able to select (or construct) a mathematical structure to fit the facts?''“ (voľný preklad: Matematika je vedou poriadku a ~~pravideľností~~pravidelností, tak prečo by malo byť tajuplné, že ak vesmíru vládne poriadok, tak my by sme mali byť schopný vybrať (alebo skonštruovať) matematickú štruktúru, ktorá priliehavo opisuje skutočnosť?). V [[1963]] Wigner dostal [[Nobelova cena\|Nobelovu cenu]] za fyziku. Uznal, že ho nikdy nenapadlo, že sa mu to môže stať a ešte k tomu dodal: „''Nikdy som nečakal, že raz bude moje meno v novinách spomínané bez toho, aby som nespravil nejaké šibalstvo“

Eugene Paul Wigner: Rozdiel medzi revíziami