Peter Jilemnický: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Dva roky v krajine Sovietov: wikilinky |
doplnenia, upresnenia |
||
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
|}}
'''Peter Jilemnický''' (pseudonymy '''Al Arm''', '''Peter Malý''', '''Peter Hron''') (* [[18. marec]] [[1901]], Kyšperk (súčasný [[Letohrad (Česko)|Letohrad]]), [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[19. máj]] [[1949]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) bol komunistický [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ]], [[novinár]] a [[učiteľ]], českého pôvodu.
== Životopis ==
Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Máriu. Základné vzdelanie získal na [[meštianska škola|meštianskej škole]] v [[Kyšperk]]u a v [[Červená Voda (okres Ústí nad Orlicí)|Červenej Vode]], potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v [[Chrudim]]i, no napokon maturoval (zložil učiteľskú skúšku) na učiteľskom ústave v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] až v roku 1921. Medzitým pracoval ako učiteľ v [[Česko|Česku]] (Voměrovice 1920-21). Vojenskú službu vykonával v rokoch 1921 až 1923, najprv v Rimavskej Sobote, neskôr v Banskej Bystrici<ref name=":0">Peter Jilemnický, referáty.sk, [http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/literatura/36063/ online]</ref>, kde sa zoznámil s [[Klement Gottwald|Gottwaldom]]<ref name=":2">''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska II E-J]]''. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. s. </ref> a aj pod jeho vplyvom roku <!-- 1921 bez zdroja, len spominane na inych wiki ako zakladajuci clen KSČ -->1922<ref name=":2" /> vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Potom sa živil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]] (vo [[Svrčinovec|Svrčinovci]] 1923-26, krátko v roku 1926 v [[Čadca|Čadci]]). Na Slovensku hovoril po slovensky bez poznateľného akcentu<ref name=":1">Vzpomínka Ignáce Strýčka, žáka Petra Jilemnického, [http://www.tlbhistory.szm.com/p130.htm online]</ref>.
=== Dva roky v krajine Sovietov (1926 - 1928) ===
12. júla 1926<ref name=":2" /> bez povolenia úradov<ref name=":1" /> emigroval do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ako učiteľ a kronikár družstva [[Interhelpo]] vycestoval do kirgízskeho [[Biškek|Frunze]].<!-- "emigroval do ZSSR ako učiteľ a kronikár družstva Interhelpo vycestoval do Frunze" je presne to čo vyplýva z dvoch uvedených zdrojov (aj keď to je nezrozumiteľné a nejednoznačné). --> Od roku 1927 bol registrovaný ako občan ZSSR<!-- podľa ruskej wiki -->, keď žil v krajanskej obci [[Pavlovka]] (Krasno-Čechovka). Zároveň dva roky (1928 - 1929) študoval na [[Štátny inštitút žurnalistiky v Moskve|Štátnom
=== Spisovateľ - bojovník ===
Po návrate zo ZSSR najprv (1929) pracoval v Ostrave ako redaktor [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]] a potom ako učiteľ v [[Trnava|Trnave]] a v [[Šajdíkove Humence|Šajdíkových Humenciach]] (1930-32), [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolci]] - [[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalí]] (1932-36) a od roku 1936 vo [[Svätý Jur|Svätom Jure]], kde si nechal postaviť dom. Medzitým v roku 1934 sa v Moskve zúčastnil na prvom zjazde únie sovietskych spisovateľov. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci [[Lednické Rovne]], kde dokončil dielo ''Kompas v nás''. Z tohto prostredia napísal aj novelu ''Sklári''.
Roku 1938 ako český učiteľ odchádza nie celkom dobrovoľne do Česka ([[Poříčí u Litomyšle]], neskôr [[Budislav]]) kde nielen učí, ale sa aj zapája do ilegálnej činnosti KSČ. 27. októbra 1942 ho zatklo [[Gestapo]] a bol odsúdený na osem rokov nútených prác a prevezený do pracovného tábora [[Griebo|Griebo pri Coswigu]], neskôr do tábora [[Dessau]].
=== Kariéra po vojne ===
Do [[Svätý Jur|Jura]] sa opäť vrátil v júni [[1945]]. Sám, bez manželky Ruženy, ktorá sa liečila v Tatrách (zomrela v Jure v r. 1947 na krčnú tuberkulózu). V rovnakom roku nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež. Od [[28. október|28. októbra]] [[1945]] do[[18. jún|18. júna]] [[1946]] bol poslancom [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]] za [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickú stranu Slovenska]]. V roku [[1947]] bol vymenovaný za stáleho delegáta [[Všeslovanský výbor|Všeslovanského výboru]] v [[Belehrad]]e. Od roku [[1948]] do predčasnej smrti 19. mája 1949 bol kultúrnym atašé [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] veľvyslanectva v [[Moskva|Moskve]].
== Vyznamenania a memorábilie ==
Riadok 29:
Druhá manželka Oľga, rod. Pivková iniciovala zriadenie Jilemnického múzeum v jeho dome v Jure. Múzeum bolo verejnosti sprístupnené k 5. výročiu smrti spisovateľa v r. 1954. V blízkosti múzea bola v r. 1961 postavená prevádzková budova múzea s prednáškovou miestnosťou a pracovňou pre pracovníkov múzea, kde aj múzeum dočasne sídlilo. Vo februári 1996, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave bola expozícia zrušená a rodinný dom bol vrátený druhej manželke Oľge.
Po Jilemnickom bolo a je pomenovaných viacero škôl. Jeho meno stále nesie 60 ulíc a námestí<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=epsilon.sk|url=http://epsilon.sk/osobnosti/peter-jilemnicky.html|dátum prístupu=2017-01-01|vydavateľ=epsilon.sk}}</ref> na Slovensku. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov.
== Tvorba ==
| |||