Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského: Rozdiel medzi revíziami

kapitola rozkol rádu - obediencie a rád v súčasnosti
(rozkol rádu, švajčiarska obediencia)
(kapitola rozkol rádu - obediencie a rád v súčasnosti)
 
Už v priebehu [[12. storočie|12. storočia]] sa začal rád rozširovať aj v [[Európa|Európe]], hlavnou náplňou bola starostlivosť o malomocných. Francúzsky kráľ [[Ľudovít VII. (Francúzsko)|Ľudovít VII.]] udelil rádu v roku [[1154]] kráľovský status a pridelil im za sídlo [[Boigny-sur-Bionne]] v blízkosti Orleánu. V súlade s historickou tradíciou popri ústrednej špitálskej činnosti rád prevádzkoval vojenskú akadémiu a jej kadeti slúžili v kráľovskej armáde pri presadzovaní francúzskych záujmov predovšetkým v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]] a pri pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]].<ref name=r1>[http://www.rslj.sk/historia/ Rád sv.Lazara - história]</ref> V roku [[1291]] sa [[Jeruzalemské_kráľovstvo#Pád_Akkonu|obrany Akkonu]] zúčastnilo dvadsaťpäť rytierov rádu, ktorí počas bojov zahynuli.<ref>Desmond Seward: ''The Monks of War. The Military Religious Orders.'' Penguin Books, London 1995, ISBN 0-14-019501-7.</ref> Po strate Akkonu bol rád prinútený opustiť Svätú zem a sídlom veľmajstra sa stal zámok Boigny.
 
Aby bol akýkoľvek rád [[samozvaný rytiersky rád|právne uznaný ako Rád rytiersky]],<ref>[http://www.icocregister.org/principles2006.htm Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry]</ref> musí mať zaistenú ochranu legitímnym ''Fons Honorum'', t.j. ''vznešeným zakladateľom'' patrónom a protektorom, ktorý bol panujúcim suverénom v čase vzniku Rádu alebo v čase, kedy tento suverén prijal rád pod svoju ochranu. To sa v prípade rádu sv. Lazára stalo v roku 1308, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul ''Ochranca Rádu sv. Lazára''. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža [[Lev X.|Leva X.]] sa úrad veľmajstra Rádu sv. Lazára stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako ''Fons Honorum'' ešte umocnila.<ref name="rs" />
 
V roku [[1824]] počas vlády [[Ľudovít XVIII.|Ľudovíta XVIII.]] je v kráľovskom almanachu uvedený ako protektor Rádu sv. Lazára nástupca kráľa [[Karol X. (Francúzsko)|Karol]]. Vývoj rádu po roku [[1830]] - po [[Júlová revolúcia (1830)|júlovej revolúcii]] a abdikácii Karola nie je celkom jasný. Na jednej strane je názor, že rád zanikol, iní historici zastávajú názor, že rád po roku 1830 bol vedený radou dôstojníkov a v roku [[1841]] sa protektorom rádu stal [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|melchitský gréckokatolícky]] [[Patriarcha (cirkev)|patriarcha]] Jeruzalema. Zhoda panuje v tom, že okolo roku [[1910]] sa vo [[Francúzsko|Francúzsku]] objavila skupina osôb vyvíjajúcich činnosť pod názvom sv. Lazára. V roku [[1930]] bol za provizórneho generálneho miestodržiteľa zvolený don Francisco de Borbón, vojvoda zo Sevilly (1882-1953), ktorý sa v roku [[1935]] stal novým veľmajstrom.
== Rád v súčasnosti ==
[[Súbor:Grandes armes OSLJ.svg|vpravo|thumb|Erb OSLJ]]
Trvanie pôvodného rádu, a teda aj kontinuita existencie organizácie do roku 1830 je ''bezvýhradne akceptovaná''. Nie však jeho novodobá história od roku 1910. Súčasný rád je ekumenicky zameraný a združuje [[Kresťania|kresťanov]] všetkých vyznaní, ktoré (vyznania) uznáva [[Svätá stolica]]. Jeho novodobá história je však poznamenaná rozkolom na rôzne obediencie a spormi o veľmajstra. Moderný rád uznáva niekoľko cirkevných hodnostárov a lokálnych biskupských konferencií, alebo príslušníkov šľachty vrátane nevládnucích kráľovských domov (pretendentov). Avšak rád ako rytiersky ''oficiálne neuznáva'' Svätá stolica,<ref>[http://www.news.va/en/news/note-of-clarification-from-the-secretariat-of-stat Note of clarification from the Secretariat of State"] (Press release). [[Vatican City]]: Vatican Information Service, [[Holy See]]. Retrieved 25 May 2015.</ref> ani kráľovské hlavy [[Monarchia|monarchií]] a ako rytiersky ho neuznáva ani Medzinárodná komisia rytierskych rádov.<ref>http://www.heraldica.org/topics/orders/lazarus.htm</ref> Je potrebné poznamenať, že Svätá stolica neuznáva žiadne iné rytierske rády okrem vlastných, uznáva iba tie, ktoré sú pod jej ochranou (napr. [[Maltézsky rád]], či Rád božieho hrobu). V súčasnosti existuje množstvo dynastických rádov, ktoré sú legitímne, ale nespadajú pod ochranu či jurisdikciu [[Vatikán|Vatikánu]]. Rád sv. Lazára sa okrem starostlivosti o pacientov v terminálnych štádiách ochorení Rád sv. Lazára orientuje predovšetkým na zaistenie dostatku pitnej vody v utečeneckých táboroch v štátoch Afriky a boj s malomocenstvom najmä na [[Srí Lanka|Srí Lanke]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=langod|titul=www.rslj.sk|url=http://www.rslj.sk/|dátum prístupu=2016-12-22|vydavateľ=www.rslj.sk}}</ref>
 
=== Spor o veľmajstra ===
Jeruzalemský Patriarcha, ako duchovný protektor, ešte v roku 2003 podmienil kandidatúru vojvodu Sevillského usporiadaním jeho rodinnej situácie (bol tretíkrát ženatý bez predchádzajúceho pápežského [[dišpenz|dišpenzu]]).<ref name=ck></ref> Vojvoda však túto podmienku do volieb v roku 2004, a ani neskôr nesplnil. Bol tak z hľadiska [[Cirkevné právo|cirkevného práva]], ako aj rádovej ústavy, nespôsobilý zúčastniť sa voľby a vykonávať úrad veľmajstra. Napriek protestom väčšiny európskych jurisdikcií patriarcha voľby umožnil (v rozpore so svojim predchádzajúcim vyhlásením) a vojvoda Sevillský bol zvolený za [[de iure]] nelegitímneho veľmajstra. Zástupcovia prevažne Parížskej obediencie túto voľbu neuznali, a v septembri 2004 zvolili na zámku v Blois pri meste Orléans za veľmajstra Charlesa-Philippa d'Orléans, neskoršieho Vojvodu z Anjou.<ref>{{Citácia knihy |meno=Max Joseph |priezvisko=Ellul |titul=The green eight pointed cross |rok=2004 |miesto=Malta |strany=106}}</ref>
 
=== Rozkol rádu - obediencie ===
Pod názvom '''''Rád sv. Lazára''''' v súčasnosti pôsobí viacero organizácií, z ktorých každá sama seba prehlasuje za pravý rád. Asi najvýznamnejšie sú tri z nich:
 
# '''''Vojenský a špitálsky rád sv. Lazára – Jeruzalmského (tzv. Orleánska obediencia)'''.'' Táto organizácia bola v rokoch 2004 – 2012 vďaka ochrane a patronátu Francúzskeho kráľovského domu na krátke obdobie ôsmych rokov jediným rytierskym rádom podľa medzinárodného práva. V roku 2012 však Hlava kráľovského domu, JKV Henri d´Orleáns túto ochranu odobral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Communiqué de Monseigneur le Comte de Paris|periodikum=archive.is|dátum=2014-02-02|url=http://archive.is/LWS1X|dátum prístupu=2016-12-22}}</ref> 50. veľmajster tejto organizácieobediencie je od roku 2010 JEx gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenicz,<ref>[http://tisk.cirkev.cz/z-domova/zvolen-50-velkoprevor-radu-sv-lazara/ www.tisk.cirkev.cz]</ref> predseda rádovej vlády Princ Charles-Philipp d'Orléans, vojvoda z Anjou (synovec JKV Henriho d´Oreláns). Dobrzenského v úrade potvrdil JKV, Henri d´Orleáns, vojvoda Francúzska, hlava francúzskeho kráľovského rodu. Pôvodným duchovným protektorom bol emeritný arcibiskup a prímas maďarský, László Paskai [[Rád menších bratov|O.F.M.]], ktorého v úrade vystriedal kardinál [[Dominik Duka]] [[Rehoľa kazateľov|OP]] súčasný generálny kaplán ráduobediencie (''Cappelanus Generalis''). Aby bol akýkoľvek rád [[samozvaný rytiersky rád|právne uznaný ako Rád rytiersky]],<ref>[http://www.icocregister.org/principles2006.htm Principles involved in assessing the validity of Orders of Chivalry]</ref> musí mať zaistenú ochranu legitímnym ''Fons Honorum'', t.j. ''vznešeným zakladateľom'' patrónom a protektorom, ktorý bol panujúcim suverénom v čase vzniku Rádu alebo v čase, kedy tento suverén prijal rád pod svoju ochranu. To sa v prípade rádu sv. Lazára stalo v roku 1308, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul ''Ochranca Rádu sv. Lazára''. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža [[Lev X.|Leva X.]] sa úrad veľmajstra Rádu sv. Lazára stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako ''Fons Honorum'' ešte umocnila.<ref name="rs" /> Od roku 2012 je všakobediencia vďaka strate patronátu Francúzskeho kráľovského domu tento rád automaticky v kategórii [[Samozvaný rytiersky rád|samozvaných rytierskych rádov]]. Táto organizáciaOrganizácia pôsobí v približne dvadsiatich krajinách a má okolo 300 členov. Napriek tomu, v [[Česká republika|Českej republike]] rádobedienciu rešpektuje Česká katolícka cirkev. Česká biskupská konferencia na 89. plenárnom zasadnutí 24. apríla 2012 (už po odobratí kráľovskej ochrany) schválila Rád sv. Lazára (presnejšie Rád''Vojenský sv.a Lazárašpitální Řád svatého Lazara Jeruzalémského - Bohemia'', skratka OSLJ-B) ako súkromné združenie kresťanov podľa kánonu 322 [[Kódex kánonického práva|CIC]].<ref>[http://tisk.cirkev.cz/z-domova/cesti-a-moravsti-biskupove-jednali-ve-spindlerove-mlyne/ www.tisk.cirkev.cz]</ref> OSLJ-B na oficiálnej úrovni spolupracuje s Armádou Českej republiky. Z globálnejšieho pohľadu má rádtáto cirkevná organizácia pod vedením Jána Dobrzenského diplomatické zastúpenie v Maďarsku, Chorvátsku a v Čiernej Hore. Obrat poskytnutej charitatívnej pomoci v roku 2011 dosahoval úroveň 2,4 mil. [[EUR]], z toho viac ako 600 tis. EUR na projektoch v [[Afrika|Afrike]]. V roku 2015 prijal oficiálne delegáciu tohto samozvaného ráduobediencie [[Jasnosť_(predikát)|JJ]] [[Albert II. (Monako)|Albert II]]., monacké knieža počas charitatívnej akcie pre Nemocnicu princeznej Grace v [[Monako|Monaku]].<ref>http://ordredesaintlazare-monaco.org/GALERIE%20de%20PHOTOS.html</ref>
# '''''Vojenský a špitálsky rád sv. Lazára – Jeruzalmského,''''' '''''Zjedotený rád''''' '''''(pôvodná''''' '''''Maltézska obediencia).''''' Táto oranizácia taktiež používa názov ''Rád sv. Lazára'' a odvoláva sa na tradíciu, zvyky a symboliku rádu, avšak rovnako bez legitímneho ''Fons Honorum,'' avšak Španielsko obedienciu uznáva ako rytiersky rád''.'' Jej hlavným predstaviteľom, 49. veľmajstrom, je od septembra 2008, po abdikácii nelegitímneho veľmajstra vojvodu Sevillského, Don Carlos Gereda de Borbón, markíz de Almazán. Táto organizácia, ktorej býva z cirkevného hľadiska často vyčítané prijímanie členov pochybnej povesti (najmä z radov [[Slobodomurárstvo|slobodomurárov]])<ref>[http://www.masonicspringworkshop.ab.ca/2009Workshop/SharamBio.html Dr. Earle Scott Sharam]</ref><ref>[http://www.oslj-international.org/THE_ORDER/Legal_Contributions/Observations.htm SOME THOUGHTS AND OBSERVATIONS ON THE MUCH CHERISHED PROSPECT OF RECONCILIATION AND REUNIFICATION OF THE TWO OBEDIENCES OF THE MILITARY & HOSPITALLER ORDER OF SAINT LAZARUS OF JERUSALEM]</ref> je omnoho početnejšia ako rádobediencia pod vedením Jána Dobrzenského a pôsobí približne v 36 krajinách. Má okolo 5000 členov. Uvedenie [[Markíz|markíza]] de Almazán do funkcie bolo vykonané v [[Manchester|manchesterskej]] anglikánskej katedrále duchovným protektorom organizácie [[Gregorios III. Laham|Gregoriom III. Lahamom]], [[Patriarcha (cirkev)|patriarchom]] [[Melchitská gréckokatolícka cirkev|Melchitskej gréckokatolíckej cirkvi]]. Organizácia sa venuje humanitárnej pomoci a dobročinnosti. Oficiálne sídlo Rádu je v pevnosti Castello Lanzun na [[Malta|Malte]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=|dátum vydania=|dátum prístupu=22.12.2016|vydavateľ=https://www.st-lazarus.net/en/the-order/castello-lanzun}}</ref> 31. októbra 2016 prijal veľmajstra Don Carlosa Geredu de Borbón na súkromnej audiencii emeritný španielský kráľ [[Juan Carlos I.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Grand master had a private audience with the His Majesty, the King Emeritus of Spain, D. Juan Carlos I|url=|dátum vydania=16. 11. 2016|dátum prístupu=22.12.2016|vydavateľ=https://www.st-lazarus.net/en/events-news/news/15-news/members/301-the-grand-master-had-a-private-audience-with-the-his-majesty-the-king-emeritus-of-spain-d-juan-carlos-i}}</ref>
# '''''Vojenský a špitálsky rád sv. Lazára – Jeruzalmského, Švajčiarska obediencia''''', ktorej generálnym administrátorom a taktiež 50. veľmajstrom je princ Sixtus Henrich Bourbonsko-Parmský.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jérusalem|meno=OSLJ International, Militärischer und Hospitalischer Orden des Heiligen Lazarus von Jerusalem, Military and Hospitaller Order of Saint Lazarus of Jerusalem,Ordre Militaire et Hospitalier de Saint Lazare de|titul=www.oslj.org|url=http://www.oslj.org/index.php?id=_more&tx_ttnews%5Btt_news%5D=147&cHash=be54ce82432bb569702ab77decb26b2c|dátum prístupu=2016-12-22|vydavateľ=www.oslj.org}}</ref> Duchovným veľkopriorom je anglikánsky biskup Richard Garrard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jérusalem|meno=OSLJ International, Militärischer und Hospitalischer Orden des Heiligen Lazarus von Jerusalem, Military and Hospitaller Order of Saint Lazarus of Jerusalem,Ordre Militaire et Hospitalier de Saint Lazare de|titul=www.oslj.org|url=http://www.oslj.org/index.php?id=36|dátum prístupu=2016-12-22|vydavateľ=www.oslj.org}}</ref> Táto obediencia rovnako ako vyššie dve menované nemá legitímneho ''Fons Honorum.'' V niektorých zdrojoch sa táto obediencia nazýva aj Jeruzalemská, pretože má sídlo v [[Jeruzalem|Jeruzaleme]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jérusalem|meno=OSLJ International, Militärischer und Hospitalischer Orden des Heiligen Lazarus von Jerusalem, Military and Hospitaller Order of Saint Lazarus of Jerusalem,Ordre Militaire et Hospitalier de Saint Lazare de|titul=www.saint-lazare.org|url=http://www.saint-lazare.org/|dátum prístupu=2017-01-04|vydavateľ=www.saint-lazare.org}}</ref>
 
Rád sa vo svojej histórii, ako vlastne každá organizácia presahujúca hranice jednej krajiny, nevyhol osobným, mocenským či majetkovým sporom. Do rádu boli niekedy prijímané kontroverzné osoby, s pochybnosťami o ich politickej minulosti, či šľachtickom pôvode, ku ktorému sa hlásili. Tomu sa v rámci organizácie, ktorá pôsobí na celom svete, nedá úplne vyhnúť. Za tieto osoby býva rád často kritizovaný a niektoré cirkevné organizácie voči rádu zaujímajú rezervovaný postoj. Rozkol rádu na rôzne skupiny vnáša zmätok do chápania rádu navonok a neprospieva cieľom a snaženiam, ktoré sú nosným pilierom jeho činnosti, založenej na kresťanstve, charite a rytierstve. Je dôležité spomenúť aj fakt, že moderná organizácia (organizácie) pod názvom Rád sv. Lazára je v jeho novodobej histórii azda najrozdelenejšou a najspornejšou (vonkajšie i vnútorne) organizáciou na svete, ktorá sa odvoláva na rytierske tradície. Celosvetovým zjednocujúcim projektom obidvoch organizácií je koordinácia programu [[OSN]] - ''Dekáda čistej vody''. Národné jurisdikcie majú svoje vlastné projekty.
107

úprav