Budhizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
HakanIST (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 78.99.137.148 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano
Riadok 1:
[[Súbor:BuddhaStThailand.jpg|thumb|[[Siddhártha Gautama Buddha|Budha]]]]rozdelením je:
[[Súbor:Prayer wheels in Samye.jpg|thumb|Modlitebné mlynčeky]]
[[Súbor:Dharma Wheel.svg|thumb|Symbol [[Dharma-čakra|Dharma-čakry]]]]
 
'''Budhizmus''' (etymologicky správnejšie, ale nespisovne ''buddhizmus'') je [[filozofia|filozofický]] systém, ktorého základ vytvoril [[Gautama Budha|Buddha Šakjámuni]].
 
Ide o jedno z najrozšírenejších svetových nábožensko-filozofickych hnuti, ktoré vyznáva 300 – 500 miliónov ľudí, hlavne v [[Čína|Číne]], [[Bhután]]e, [[Japonsko|Japonsku]], [[Kambodža|Kambodži]], [[Laos]]e, [[Mongolsko|Mongolsku]], [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]], na [[Srí Lanka|Srí Lanke]], v [[Kórea|Kórei]], [[Thajsko|Thajsku]], [[Tibet (historické územie)|Tibete]] a [[Vietnam]]e.
 
[[Siddhártha Gautama Buddha]] sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred Kr. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie [[vzdelanie]]. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvýkrát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej [[India|Indie]]. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej [[meditácia|meditácii]] prirodzenosť [[myseľ|mysle]] a dosiahol osvietenie.
 
Čistý budhizmus sa niekedy považuje za formu [[Džnánajoga|džnánajogy]]. Budhizmus je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o [[náboženstvo]]. Budhizmus sa v istých ohľadoch vyvinul ako reakcia na niektoré aspekty [[hinduizmus|hinduizmu]].
Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov ([[karma]]) a učenie o kolobehu životov. Učenie budhizmu je založené na odmietaní strastiplného bytia a na hľadaní cesty, ktorá vedie k oslobodeniu z kolobehu života, ktorého podstatu tvorí utrpenie.
== Budhistické učenie ==
Budhistické učenie alebo inak [[dharma]] ukazuje cestu k prebudeniu a ukončeniu utrpenia, ktoré predstavuje opätovný cyklus znovuzrodzovania. Je to stredná cesta, ktorá je kompromisom medzi zmyslovými pôžitkami a [[asketizmus (životný štýl)|asketizmom]].
Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane [[ja|ega]] a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou [[entita (filozofia)|entitou]] ako hinduistický [[átman]], ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne. Utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom. Preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka. Tento najvyšší cieľ sa nazýva [[nirvána]] (doslova: vyvanutie, vyhasnutie plameňa). Svojím dôrazom na premáhanie utrpenia, na sebavýchovu osobnosti zapôsobil na ďalší vývoj východných filozofií skôr v moralistickom než v náboženskom zmysle.
Veľmi záleží na tom, čo si človek predstavuje pod pojmom „náboženstvo“. Z pohľadu budhistov, budhizmus nie je náboženstvom. Budhizmus je „Cesta“ (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote.
 
== Budhovo učenie ==
Budhovo učenie v jadre tvoria štyri vznešené [[pravda (filozofia)|pravdy]]:
: 1. existuje utrpenie
: 2. utrpenie má príčinu
: 3. utrpenie možno ukončiť
: 4. existuje cesta k ukončeniu utrpenia
=== Existuje utrpenie ===
Utrpením je [[narodenie]] i [[staroba]], choroba i smrť, spojenie s nemilými i odlúčenie od milého, nesplnené priania. Utrpenie je aj akákoľvek zmena a [[človek]] je súhrn prebiehajúcich pochodov – dhammov (v [[sanskrit]]e: [[dharma]]). Podstatu jedinca tvorí päť khand: telesnosť, cítenie, vnímanie, tvorivé sily a vedomie. Tie sa smrťou uvoľňujú a novým narodením znovu novo zoskupujú, a tak utrpenie pokračuje.
=== Utrpenie má príčinu ===
Konkrétne: vzniká z nevedomosti, zložiek karmických síl, uvedomovania, mena a tvaru, šestora zmyslových oblastí, dotyku, pociťovania, smädu (po živote), ulpievania, zvykom, vznikania, zrodenia, starnutia a umierania.
=== Utrpenie možno ukončiť ===
Čiže odstránením nevedomosti, zložiek karmických síl.
 
=== Existuje cesta k ukončeniu utrpenia ===
Celú cestu k osvieteniu možno rozčleniť na päť ciest. Najpoužívanejším rozdelením je:
: 1. cesta nahromadenia
: 2. cesta spojspojenia
: 43. cesta meditácie (osemdielnvhľadu
: 4. cesta meditácie (osemdielna cesta)
: 5. cesta meditácie
==== Cesta nahromadenia ====
Pozostáva z malej, strednej a veľkej časti. Malá pozostáva z pozorovania tela, [[pocit]]ov mysle a javov. Strednú možno opísať výrokom: “Nedovoľ vznikať negatívnym činom. Ak už niečo také vznikne, vzdaj sa toho – pozitívnymi činmi rob presný opak.“ Vo veľkej ide o štyri druhy stavov koncentrácie (samádhi), ktoré na seba nadväzujú: “Ak usilovnosťou rozvinieš samádhi úsilia, dosiahneš jednobodovo sústredený stav mysle; práve tak, ako keď rozvinieš samádhi, ktoré analyzuje učenia.“
učenia.“
==== Cesta spojenia ====
Originálny [[Verš (rad básne)|verš]] z „Pokladu poznania“, ktorý objasňuje cestu spojenia, uvádza:„Samádhi obrátenia sa k dharme, usilovnosti, jednobodovej sústredenosti mysle a analyzovania, štyri časti cesty, ktoré vedú k definitívnemu pochopeniu sa spájajú so šestnástimi aspektmi štyroch vznešených právd (na ceste vhľadu), pričom dvakrát používame dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“
Originálny dôveru, usilovnosť, pozornosť, meditačnú koncentráciu a múdrosť.“
 
==== Cesta vhľadu ====