Odin (boh): Rozdiel medzi revíziami

Odinovi sa pripisuje veľa magických [[artefakt]]ov. Patrí mu [[oštep]] [[Gungnir]], ktorý nikdy neminie svoj cieľ a má na hrote [[runy]] zaručujúce právo. Ním vykonal prvú vraždu, ktorá spustila vojnu s [[vanovia|Vanirmi]]. Ďalej čarovný [[prsteň]] [[Draupnir]], z ktorého sa každú deviatu noc objaví ďalších osem prsteňov, osemnohý [[kôň (podrod)|kôň]] [[Sleipnir]], [[vlk|vlci]] [[Geri a Freki]], [[havran čierny|havrany]]y [[Huginn a Muninn]], ktorí každú noc lietajú nad zemou a prinášajú Odinovi správy. Jeho dňom je [[streda]]; v [[stará angličtina|starej angličtine]] sa tento deň nazýval ''Wodnesdæg'' (Odinov deň), od tohto slova je odvodený dnešný anglický názov ''Wednesday'', čo po slovensky znamená streda.

Často sa spájajú paralely medzi Odinom a keltským [[Lugus]]om: obaja sú bohovia [[múdrosť|múdrosti]], ovládajúci [[mágia|mágiu]] a [[poézia|básnictvo]]. Obaja majú [[havran]]ovhavranov a [[oštep]], ako ich atribúty. [[Gaius Iulius Caesar|Július Caesar]] (de bello Gallico, 6.17.1) spomína [[Merkúr (boh)|Merkúra]] ako hlavného boha [[kelti|keltského]] náboženstva. Pravdepodobné súvislosti sú zapríčinené rozširovaním prvkov keltského rituálu do germánskej kultúry, ako je to u kmeňa Chatti, ktorý žil na keltsko-germánskej hranici v [[Hessensko|Hessensku]] počas posledných storočí pred naším [[letopočet|letopočtom]]. (Treba mať na pamäti, že existuje veľa predpokladov, že Odin vo svojej protogermánskej forme nebol hlavný boh, ale len postupne nahrádzal [[Týr]]a počas [[Sťahovanie národov|Sťahovania národov]].)