Maďari: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix
ibox
Riadok 1:
{{Infobox etnickej skupiny
[[Súbor:Hng2 2.jpg|thumb|Známi Maďari: [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], [[Matej Korvín]], [[Gabriel Betlen]], [[Béla Bartók]], [[Tivadar Kosztka Csontváry]], [[János Bolyai]], [[Loránd Eötvös]], [[József Eötvös]]]]
| obrázok =[[Súbor:Hng2 2.jpg|250px]]
[[Súbor:Magyars_%28Hungarians%29_in_Hungary,_census_1890.jpg|thumb|Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890]]
[[Súbor:Hng2| 2.jpg|thumb|popis obrázku =Známi Maďari: <small>[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefan I.]], [[Matej Korvín]], [[Gabriel Betlen]], [[Béla Bartók]], [[Tivadar Kosztka Csontváry]], [[János Bolyai]], [[Loránd Eötvös]], [[József Eötvös]]]]<small/>
[[Súbor:Hungarian migration.jpg|thumb|Migrácia Maďarov (po anglicky)]]
| skupina = Maďari<br />''Magyarok''
[[Súbor:St. Stephen, Esztergom.jpg|thumb|Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome]]
| populácia = cca 14-15 mil.
[[Súbor:Bartók Béla 1927.jpg|thumb|Béla Bartók]]
| genealógia =
 
| hlavný región = {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] 9 979 000<ref name="KSH">[http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/hun/xstadat/xstadat_evkozi/e_wdsd001a.html Hungarian Central Statistical Office]. Retrieved 25 July 2010.</ref>
| regióny nadpis =
| región1 = '''Maďarskí susedia'''
| pop1 = cca. '''2,2 mil.'''
| ref1 =
| región2 = {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]
| pop2 = 1 237 746 (2011)
| ref2 = <ref name="insse3">{{Rum icon}} [http://www.recensamantromania.ro/wp-content/uploads/2012/02/Comunicat_DATE_PROVIZORII_RPL_2011.pdf "Comunicat de presă privind rezultatele provizorii ale Recensământului Populaţiei şi Locuinţelor – 2011"], at the 2011 Romanian census site; accessed February 11, 2012</ref>
| región3 = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| pop3 = 458 467 (2011)
| ref3 = <ref name="SlovH">2001 Slovakian Census</ref>
| región4 = {{minivlajka|Srbsko}} [[Srbsko]]
| pop4 = 253 899 (2011)
| ref4 = <ref name="SerbiaH">2011 Serbian Census</ref>
| región5 = {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]
| pop5 = 156 566 (2001)
| ref5 = <ref>[http://www.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality/ National composition of population]</ref>
| región6 = {{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]
| pop6 = 40 583 (2001)
| ref6 = <ref>[http://web.archive.org/web/20050512113957/http://www.statistik.at/gz/umgangssprache1.pdf 2001 Austrian census]</ref>
| región7 = {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]
| pop7 = 6 243 (2002)
| ref7 = <ref>[http://ec.europa.eu/education/policies/lang/languages/langmin/euromosaic/slov_en.pdf Slovenia]</ref>
| región8 = '''Zvyšok [[Európa|Európy]]'''
| pop8 = c. '''0,3-0,5 mil.'''
| ref8 =
| región9 = {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
| pop9 = 120 000 (2004)
| ref9 = <ref name="buod.de">[http://www.buod.de/D/kere-d.htm ''Bund Ungarischer Organisationen in Deutschland'']</ref>
| región10 = {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]
| pop10 = 100 000 až 200 000 (2004)
| ref10 = <ref name="buod.de"/>
| región11 = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]
| pop11 = 80 135 (2001)
| ref11 =
| región12 = {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]
| pop12 = 40 000-70 000
| ref12 =
| región13 = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| pop13 = 14 672 (2001)
| ref13 = <ref>[http://web.archive.org/web/20060613165802/http://www.cvvm.cas.cz/upl/nase_spolecnost/100023s_Samanova-narodnost.pdf Národnost ve sčítání lidu v českých zemích]</ref>
| región14 = {{minivlajka|Írsko}} [[Írsko]]
| pop14 = 8 034 (2011)
| ref14 = <ref name="CSO Emigration">{{cite web | url=http://www.cso.ie/en/media/csoie/census/documents/census2011profile6/Profile%206%20Migration%20and%20Diversity%20Commentary.pdf | title=CSO Emigration | publisher=Census Office Ireland | accessdate=January 29, 2013}}</ref>
| región15 = '''[[Severná Amerika]]'''
| pop15 = c. '''2 mil'''
| ref15 =
| región16 = {{minivlajka|USA}} [[USA]]
| pop16 = 1 563 081 (2006)
| ref16 = <ref name="census">[http://factfinder.census.gov/servlet/DTTable?_bm=y&-state=dt&-context=dt&-reg=DEC_2000_SF4_U_PCT001:001
| 547;&-ds_name = ACS_2006_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-mt_name=ACS_2006_EST_G2000_B04003&-CONTEXT=dt&-tree_id=4001&-all_geo_types=N&-redoLog=true&-geo_id=01000US&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en 2006 community survey]</ref>
| región17 = {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
| pop17 = 315 510 (2006)
| ref17 = <ref>[http://www12.statcan.ca/english/census06/data/topics/RetrieveProductTable.cfm?ALEVEL=3&APATH=3&CATNO=&DETAIL=0&DIM=&DS=99&FL=0&FREE=0&GAL=0&GC=99&GK=NA&GRP=1&IPS=&METH=0&ORDER=1&PID=92333&PTYPE=88971&RL=0&S=1&ShowAll=No&StartRow=1&SUB=801&Temporal=2006&Theme=80&VID=0&VNAMEE=&VNAMEF= The 2006 census]</ref>
| jazyky = [[Maďarčina]]
| náboženstvo = 54,5% [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] • 19,4% Protestantska církev • 1 až 2% [[Judaizmus]] • 25,4% bez vyznania
| príbuzní =
| poznámky =
|}}
'''Maďari''' sú národ prevažne žijúci v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Jazykovo patria medzi [[Uralská jazyková skupina|uralskú jazykovú skupinu]], ktorú väčšinou tvoria [[ugrofínske jazyky]]. Národnostnú menšinu tvoria Maďari najmä v [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Srbsko|Srbsku]], [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].
 
Řádek 10 ⟶ 69:
 
== Genetika ==
[[Súbor:Magyars_%28Hungarians%29_in_Hungary,_census_1890.jpg|thumb|left|Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890]]
Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %<ref>.http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html</ref> respektíve 1,7 %<ref>B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3</ref>, pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.<ref>http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf</ref>
 
Řádek 17 ⟶ 77:
== Jazykové vplyvy ==
::''Pozri aj: [[maďarčina]]''
[[Súbor:Hungarian migration.jpg|thumb|left|Migrácia Maďarov (po anglicky)]]
[[Súbor:St. Stephen, Esztergom.jpg|thumb|Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome]]
Dnešné základné slová v [[Maďarčina|maďarskom jazyku]] sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny ([[Ugorské jazyky]] – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj [[fínčina]] a [[estónčina]]). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od [[Slovania|Slovanov]] po zániku [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] roku [[907]]. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od [[nomád|kočovníctva]] k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z [[Latinčina|latinčiny]] a [[Nemčina|nemčiny]]. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do [[40. roky 19. storočia|40. rokov 19. storočia]].Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku [[1832]]. Roku [[1844]] sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.
 
Řádek 23 ⟶ 85:
 
== Maďari v iných štátoch ==
Podľa štatistík z rokov 2001 a 2002:
{|
|
* [[Maďarsko]] – 9 967 921
* [[Rumunsko]] – 1 431 807
* [[Spojené štáty|USA]] – 1 398 724
* [[Slovensko]] – 520 528
* [[Srbsko]] – 293 299
* [[Ukrajina]] – 156 600
||
|
* [[Kanada]] – 267 255
* [[Nemecko]] – 120 000
* [[Spojené kráľovstvo]] – 80 135
* [[Austrália (štát)|Austrália]] – 40 583
* [[Chorvátsko]] – 16 595
* [[Slovinsko]] – 6 243
|}
 
=== Maďari v Rumunsku ===
Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o '''[[Sedmohradsko]]''' a časť '''Banátu'''. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia [[maďarská menšina]] v Európe.
Řádek 71 ⟶ 114:
 
=== Maďari v Slovinsku ===
Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji '''[[Prekmurje]]''' (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká [[Lendava]] a [[Murska Sobota]]. Tunajší Maďari sú prevažne [[Latinská cirkev|rímski katolíci]].
 
=== Maďari v Rakúsku ===
Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny '''[[Burgenland]]''', ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste [[Viedeň]], ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne [[Latinská cirkev|rímski katolíci]], ale časť aj evanjelici a. v.
 
== Referencie ==