Pavel Alexejevič Čerenkov: Rozdiel medzi revíziami

'''Pavel Alexejevič Čerenkov''' ( {{V jazyku|rus|Павел Алексеевич Черенков}}; * [[28. júl]] [[1904]], [[Voronež]], [[Rusko]] - † [[6. január]] [[1990]], [[Moskva]]) bol ([[ZSSR|sovietsky]]) [[fyzika|fyzik]] [[Rusi|ruského]] pôvodu. Je známy najmä vďaka objasneniu tzv. [[Čerenkovovo žiarenie|Čerenkovovho efektu]]. PodielaľPodieľal sa tiež na vývoji [[urýchľovač častíc|urýchľovača častíc]]. V roku [[1958]] mu bola za jeho vedecký prínos udelená [[Nobelova cena]] za fyziku.

P. A. Čerenkov pracoval v leningradskom Štátnom optickom ústave AV SSSR pod vedením [[Sergej Ivanovič Vavilov|S. I. Vavilova]]. Pri štúdiu [[luminiscencia|luminiscencie]] kvapalín pod vplyvom žiarenia gama spozoroval v roku [[1934]] slabé belasé žiarenia, ktorého pôvodom sa ukázali sekundárne elektróny. Ukázalo sa, že na rozdiel od luminiscenčného žiarenia nezávisí od teploty a zhášajúcich prímesí. Vavilov urobil záver, že jeho zdrojom je strata energie samotných [[elektrón]]ov. Teoretické vysvetlenie dali [[Igor Jevgenievič Tamm]] a [[Ilia Michajlovič Frank]], ktorí spolu s P. Čerenkovom dostali v roku 1958 [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cena za fyziku]] „pre objav interpetáciuinterpretáciu [[Čerenkovovo žiarenie|Čerenkovho efektu]]“.

[[Čerenkovovo žiarenie]] sa využíva v detektoroch vysokoenergeticýchvysokoenergetických častíc. Aktívna zóna jadrových reaktorov alebo ich vyhorené palivové články chladené vodou sú efektným prejavom intenzívneho belasého Čerenkovovho žiarenia – niekoľkometrová vrstva vody neprepúšťa neutrónové a gama žiarenie, ale je opticky priezračná a dovoľuje bez rizika pozorovať vysokoaktívne materiály.