Henri d'Orléans: Rozdiel medzi revíziami

gramatika
(Rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej)
(gramatika)
 
=== Rytierske rády ===
*[[Súbor:L´ordre de l’Étoile et de Notre-Dame du Mont-Carmel.jpg|náhľad|Erb tzv. rádu Hviezdy a Panny Márie Karmelskej]]'''Rád Hviezdy a Panny Márie Karmelskej''' (''Ancien ordre royal et souverain de l’Étoile et de Notre-Dame du Mont-Carmel''). Henrich d´Orleáns 8. apríla 2013 obnovil dva bývalé kráľovské rády Hviezdy a Panny Márie Karmelskej a to tak, že ich spojil do jedného rádu. Tento novovzniknutý rád je prezentovaný ako oživenie a zlúčenie dvoch dávnych francúzskych kráľovských rádov. Pôvodný Rád Hviezdy založil 16. novembra 1351 francúzsky kráľ [[Ján II. (Francúzsko)|Ján II.]] zvaný ''Dobrý.'' Rád bol zrušenýa v roku 1487 kráľomho zrušil kráľ [[Karol VII. (Francúzsko)|KarlomKarol VII.]] Rád Panny Márie Karmelskej bol francúzsky rytiersky rád, založený 12. apríla 1606 francúzskym kráľom [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrichom IV.]], ktorý sa ho v októbri 1608 rozhodol spojiť tento rád s rádom sv. Lazára. Personálna únia (spojený rád) bola však až v roku 1668 uznaná pápežským legátom pre Francúzsko. Spojený rád bol  zrušený pádom monarchie vo francúzsku zrušený v roku 1830. Rád Hviezdy a rád Panny Márie Karmelskej nemali nikdy spoločnú históriu počas vlády francúzskych kráľov, ako napríklad už spomínaný Rád svätého Lazára a Panny Márie Karmelskej. U pretendentov je podľa medzinárodného práva možné, aby boli patrónmi, resp. [[Veľmajster (rytierske rády)|veľmajstrami]] už existujúcich rytierskych čia vlastných dynastických rádov. Zakladanie ''nových'' rádov (podobne ich spájanie) je však z pohľadu medzinárodného práva sporné. TentoRád rádHviezdy a Panny Márie Karmelskej nie je v zozname rytierskych rádov Medzinárodnej komisie pre rytierske rády<ref>http://www.icocregister.org/2016.ICOCRegister.pdf</ref> a nie je ako rád rozpoznaný Veľkou kanceláriou Čestnej légie – ''Grande Chancellerie de la Légion d'Honneur'', ktorá je vládou [[Francúzsko|Francúzskej republiky]] poverená evidenciou a správou čestných titulov a hodností''.'' Veľmajstrom rádu je operetný spevák Richard Finell, uvedený do funkcie 17. januára 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ordredeletoileetdumontcarmel.fr|url=http://ordredeletoileetdumontcarmel.fr/?page_id=44|dátum prístupu=2017-01-07|vydavateľ=ordredeletoileetdumontcarmel.fr}}</ref> Vo Francúzsku je rád registrovanou asociáciou podľa zákona z 1. júla 1901 o spolkoch a občianskych združeniach.
*[[Súbor:L’ordre de Saint-Lazare de Jérusalem.jpg|náhľad|Erb rádu svätého Lazára]]'''[[Vojenský a špitálsky rád svätého Lazara Jeruzalemského|Vojenský a špitálsky rád svätého Lazára Jeruzalemského]]'''. Tento rád bol od roku 1308 pod ochranou francúzskych kráľov, kedy ho pod svoju ochranu prijal francúzsky kráľ [[Filip IV. (Francúzsko)|Filip IV.]] Od tohto roku obsahuje kompletná francúzska kráľovská titulatúra aj titul ''Ochranca Rádu svätého Lazára''. Neskôr v roku 1517 rozhodnutím Pápeža [[Lev X.|Leva X.]] sa úrad veľmajstra stal francúzskou prelatúrou s právom kráľa menovať prelátov, čím sa väzba rádu na francúzsku korunu a postavenie kráľa ako ''Fons Honorum'' ešte umocnila. Henrich, zo svojej pozície pretendenta trónu, obnovil túto ochranu v roku 2004, avšak v roku 2012 ju odobral.<ref>{{Citácia periodika|titul=Communiqué de Monseigneur le Comte de Paris|periodikum=archive.is|dátum=2014-02-02|url=http://archive.is/LWS1X|dátum prístupu=2017-01-06}}</ref>
[[Súbor:Orde van de Ster.jpg|náhľad|[[Ján II. (Francúzsko)|Ján II.]] zvaný ''Dobrý'' zakladá Rád hviezdy, miniatúra zo 14. storočia (Francúzska národná knižnica)]]
== Ďalší uchádzači o Francúzsky trón ==
Okrem Henricha Orleánskeho sú za pretendentov francúzskeho trónu považovaní ešte:
* Ľudovít Bourbonský, vojvoda z Anjou (* 25. apríla 1974, Madrid), francúzsky ''Louis Alphonse Gonzalvo Victor Emmanuel Marc de Bourbon, duc d'Anjou'', španielsky ''Luís Alfonso Gonzalo Víctor Manuel Marco de Borbón y Martínez-Bordiú, Duque de Anjou''. Podľa jeho stúpencov, tzv. legitimistov, je od 30. januára 1989 Hlavou kráľovskej dynastie francúzskych [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].<ref>Olga S. Opfell''Royalty who wait: the 21 heads of formerly regnant houses of Europe'' (2001), p. 11.</ref>
* Jean-Christophe, princ Napoléon (*11. júla 1986), francúzsky ''Jean Christophe Louis Ferdinand Albéric Napoléon'', je podľa názorov niektorých Bonapartistov, Hlavou bývalého cisárskeho domu Francúzska a dedič [[Napoleon Bonaparte|Napoleona Bonaparta]].<ref>de Badts de Cugnac, Chantal. Coutant de Saisseval, Guy. ''Le Petit Gotha''. Nouvelle Imprimerie Laballery, Paris 2002, pp. 437, 442 (French) ISBN 2-9507974-3-1</ref>
 
107

úprav