Privilégium: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
grafická úprava textu
nadpis tučným písmom
Riadok 5:
V stredoveku a včasnom novoveku bolo privilégium výsada udeľovaná formou listiny – ktorá sa zvykne nazývať '''privilégiá/výsady/výsadná listina''' – pánom (panovníkom, pápežom, zemepánom a podobne) jeho poddanému či skupine poddaných. Od [[16. storočia]] tieto výsady mali aj formu výnimky z platných predpisov. Najznámejšie privilégiá udeľoval panovník za zásluhy.
 
== '''Mestské privilégiá a povinnosti''' ==
Mestá mali osobité právne postavenie. Mestám udeľoval panovník tzv. mestské privilégiá. Patrili k nim najmä:  
 
· * '''Právo skladu''' - bolo právo núteného skladu a dostávali ho mestá na významných obchodných cestách. Každý kupec musel v tomto meste zastaviť, vyložiť svoj tovar a ponúknuť ho domácim kupcom.
·* '''Právo trhu''' – mesto si ním zabezpečilo, že všetky obchody prebiehali v meste na miestnom trhu. Nikto  nemohol ponúkať tovar pred bránami mesta alebo niekde inde.
 
·* '''Právo meča a hrdelné právo –''' dovoľovalo mestu mať kata, ktorý vykonával popravy sťatím alebo obesením.
· '''Právo trhu''' – mesto si ním zabezpečilo, že všetky obchody prebiehali v meste na miestnom trhu. Nikto  nemohol ponúkať tovar pred bránami mesta alebo niekde inde.
* '''·  Míľové právo''' – zakazovalo usadiť sa a vykonávať remeslo akémukoľvek remeselníkovi v okruhu jednej od mesta, ak také remeslo už v meste bolo. Tým ochraňovala mestských remeselníkov pred konkurenciou.
 
·* '''Právo rúbať drevo, poľovať a loviť ryby''' – presne vymedzovalo, kde smeli mešťania vykonávať za poplatok tieto činnosti.
· '''Právo meča a hrdelné právo –''' dovoľovalo mestu mať kata, ktorý vykonával popravy sťatím alebo obesením.
* '''· Ťažiarske právo''' – povoľovalo hľadať a ťažiť zlato, striebro a iné kovy.  
 
'''·  Míľové právo''' – zakazovalo usadiť sa a vykonávať remeslo akémukoľvek remeselníkovi v okruhu jednej od mesta, ak také remeslo už v meste bolo. Tým ochraňovala mestských remeselníkov pred konkurenciou.
 
· '''Právo rúbať drevo, poľovať a loviť ryby''' – presne vymedzovalo, kde smeli mešťania vykonávať za poplatok tieto činnosti.
 
'''· Ťažiarske právo''' – povoľovalo hľadať a ťažiť zlato, striebro a iné kovy.  
 
Udelením privilégií mestá získali nielen práva, ale prevzali na seba aj isté záväzky. Bola to najmä povinnosť pravidelne platiť peňažnú daň kráľovi (census) a pozemkovú daň (terragium), čo sa vzťahovalo iba na majiteľov nehnuteľností. Povinnosťou banských miest bolo platenie osminy (pri striebre) alebo desatiny (pri zlate) vyťaženej rudy. Väčšina miest mala povinnosť pohostiť kráľa, resp. zemepána a jeho sprievod pri návšteve mesta, v čase vojen mu poskytovali vojakov, kone alebo na vlastné náklady živili armádu, ktorá sa počas vojenských ťažení uchýlila v meste.