120
úprav
fix men
d (wl., fixy, štandardné sekcie, typografia) |
(fix men) |
||
|
Po 2. svetovej vojne, v júli [[1945]], zostavil Vojtěch z niekoľkých nadšencov redakčnú radu ([[Zdena Ančík]], [[Václav Lacina]] a [[Ondřej Sekora]]).
<nowiki> </nowiki>V roku [[1947]] sa k Dikobraz pripojil veľmi vplyvný [[Ředitel|riaditeľ]] pražského [[Divadlo ABC|Divadlá satiry]] [[Zbyněk Vavřín
Tým získal Dikobraz spoločenskú aj finančnú stabilitu a stal sa neodmysliteľnou súčasťou českého [[Humor|humoru]] a [[Satira|satiry]].
== Doba ranej totality ==
Po [[februárový prevrat|februári 1948]] ovládli Dikobraz [[Komunizmus|komunisti]], hoci ľavicové alebo protizápadné zameranie bolo možné pozorovať už u niektorých vtipov predchádzajúcich rokov. Komunistický režim používal humor ako účinnú zbraň v boji proti tzv. Triednemu nepriateľovi pomerne často. Hlavným podporovateľom Dikobraz sa od roku [[1948]] stal minister informácií [[Václav Kopecký]]. Ten chcel dať Dikobraz [[Jaroslav Hašek|haškovský štýl]] satirického zamerania, a preto angažoval komunistického haškologa [[Zdena Ančík|Zdenu Ančíka]]. Tým sa dostal do sporu s bigotnej stalinistkou [[Anežka Hodinová-Spurná|Anežkou Hodinovú-
V rokoch [[1950]]{{--}}[[1952]] bol šéfredaktorom Dikobraz [[Pavel Kohout]], presadzujúci stalinskú koncepciu. [[Anežka Hodinová-Spurná|Anežka Hodinová-Spurna]] dočasne zvíťazila nad Kopeckým.
Od 60. rokov prispievali do Dikobraz vynikajúci autori, ktorých diela si získala aj medzinárodnú pozornosť: [[Vladimír Jiránek]], [[Jaroslav Kerles]], [[Jan Kristofori]], [[Jiří Winter Neprakta]], [[Vladimír Renčín]], [[Miroslav Slejška]], [[Jan Vyčítal]] a mnoho ďalších.
V čase tzv. Dubčekovho [[Pražská jar|Pražskej jari 1968]] začal Dr. Littman tajne spolupracovať s [[Viedeň|viedenskou]] pobočkou vysielača [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]] (RFE), ktorého redaktorovi [[Tibor Zloch|Tiborovi
== Cesta k nekrológu ==
== Citát ==
{{Citát|Kde vládne násilí a zlovůle, nemůže být žádný mír.|Dr. Eduard Littman, [[21.
== Literatúra ==
| |||