Rock: Rozdiel medzi revíziami

„Rokenrol, respektíve bigbít, behom niekoľkých mesiacov doslova explodoval gejzírmi nápadov a razom sa premenil v plnohodnotné mnohotvárne a farebné umenie, nevyčerpateľnú studnicu inšpirácií pre ďalšie a ďalšie generácie hudobníkov.“ -Jaromír Merhaut<ref>{{Citácia periodika|periodikum=Spark. Rock magazine|vydavateľ=Smile Music, s. r. o.|priezvisko=Merhaut|meno=Jaromír|titul=1967 – 50 let od zrodu dospělého rocku|rok=2017|mesiac=Január|číslo=283|strany=84-85}}</ref>

Nebývalý úspech [[Beatles]] a [[Rolling Stones]] v USA mal dramatický efekt nielen na obecenstvo, ale aj na tamojších rokenrolových hudobníkov, ktorí začali obracať svoju pozornosť smerom k folkovej hudbe. Beatles svojim úspechom dokázali, „že je možné užívať si masový komerčný úspech rock and rollurokenrolu a zostať pritom umelcami“. Folkoví hudobníci, na čele s [[Bob Dylan|Bobom Dylanom]], začali používať elektrické gitary a agresívnejšie rytmy. Predovšetkým Dylan sa začal približovať komerčnémustrednému publikuprúdu s hitmi ako "„[[Blowin' in the Wind]]"“ (1963) a "„[[Masters of War]]"“ (1963), a sprístupnil tak „protestné piesne“ širšiemu publiku.<ref>J. E. Perone, ''Music of the Counterculture Era American History Through Music'' (Westwood, CT: Greenwood, 2004), ISBN 0-313-32689-4, str. 37.</ref> Folková a rocková hudba sa síce začala navzájom ovplyvňovať, ale rock a folk zostávali aj naďalej osobitými žánrami, každý s vlastnou základňou priaznivcov.<ref>Bogdanov (2002), str. 1308–9</ref>

Medzi britskými a americkými [[folk rock|folkovými]] a [[blues rock|bluesrockovými]] kapelami, ako boli [[Grateful Dead]], [[Jefferson Airplane]], [[The Jimi Hendrix Experience]], [[Cream]], [[The Doors]] a [[Pink Floyd]], sa niekedy v polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] začala vyvíjať nová rocková odnož. Tento štýl je inšpirovaný, alebo aj ovplyvnený [[Psychedelickosť|psychedelickou]] kultúrou a opakovanými pokusmi o zvýšenie halucinogénnych skúseností užívaním [[Psychedeliká|psychedelických drôg]]. V roku 1967 uzrel svetlo sveta album Beatles ''[[Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band]]''. Najvýraznejším dielom albumu je nahrávka „[[Lucy in the Sky with Diamonds]]“, ktorá bola vtedy označovaná za „kontroverznú“.<ref>I. MacDonald, ''Revolution in the Head: The Beatles' Records and the Sixties'' (London: Vintage, 3. vyd., 2008), ISBN 978-0-09-952679-7, str. 241 – 2.</ref> V psychedelickej téme „Chrobáci“ pokračovali aj na nasledujúcom [[Extended play|EP]] ''[[Magical Mystery Tour]]'' a nasledovným singlom na vrcholoch rebríčkov s názvom „[[Hello„Hello, Goodbye]]“Goodbye“, ktorého „B“ stranou bola pieseň „[[I„I Am the Walrus]]“Walrus“.<ref>I. MacDonald, ''Revolution in the Head: The Beatles' Records and the Sixties'' (London: Vintage, 3rd3. ednvyd., 2008), ISBN 978-0-09-952679-7, str. 263 – 73.</ref> Kapela [[The Rolling Stones]] na „Seržanta Peppera“ neskôr v tom istom roku odpovedala albumom ''[[Their Satanic Majesties Request]]'' a skupina [[Pink Floyd]] vydala svoj „najlepší psychedelický projekt“ ''[[The Piper at the Gates of Dawn]]''.<ref>Bogdanov (2002), str. 1322 - 23</ref><ref>R.{{Citácia Unterberger,elektronického [dokumentu|meno=Richie|priezvisko=Unterberger|url=http://www.allmusic.com/album/their-satanic-majesties-request-r16807/review "|titul=Their Satanic Majesties Request: review"], ''|vydavateľ=Allmusic''. Dátum|dátum prístupu: 13.1.=2017.-01-14}}</ref> Medzi ďalšie projekty, ktoré patria k príkladom spojenia psychedélie a folku sa radí aj album ''[[The 5000 Spirits or the Layers of the Onion]]'', ktorý v roku 1967 vydali [[The Incredible String Band]].<ref>J. DeRogatis, ''Turn on Your Mind: Four Decades of Great Psychedelic Rock'' (Milwaukie, MI: Hal Leonard, 2003), ISBN 0-634-05548-8, str. 120.</ref> Svoj vrchol všetky tieto trendy dosiahli v roku 1969 na [[Woodstock Music and Art Fair|festivale vo Woodstocku]], na ktorom sa predstavila väčšina psychedelických umelcov. Vystúpili tam aj osobnosti ako [[Jimi Hendrix]], [[Jefferson Airplane]] a [[The Grateful Dead]].<ref>A. Bennett, ''Remembering Woodstock'' (Aldershot: Ashgate, 2004), ISBN 0-7546-0714-3.</ref> Idealizovaný obraz tejto kultúry je predstavený vo filme ''[[Easy Rider]]'' (1969), ktorého [[soundtrack]] obsahuje skladbu „[[Born to be Wild]]“ od kapely [[Steppenwolf (hudobná skupina)|Steppenwolf]].<ref>{{Citácia nameknihy|priezvisko=Browne&Browne2001p8|meno=Ray B|priezvisko2=Browne|meno2=Pat|titul=The Guide to United States Popular Culture|počet strán=1024|vydavateľ=Popular Press|rok=2001|isbn=0-87972-821-3|strany=8|jazyk=anglický jazyk}}</ref>