Akustická gitara: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 4:
V priebehu [[19. storočie|19. storočia]] sa [[gitara]] začala vyvíjať do nástroja, ktorý je dnes nazývaný ”klasická” gitara. Nástrojárom, ktorý sa o tento vývoj najviac zaslúžil, bol [[Antónia de Torres]]. Okolo roku [[1800]] nahradilo na európskej gitare šesť strún pôvodných päť. Prvé šesťstrunné nástroje mali často pomerne malé telá s priečnym rebrovaním na vnútornej strane vrchnej dosky. Torres zaviedol väčší, napriek tomu rovnako ťažký korpus s vyššími lubami a vejárovité rebrovanie na spodnej časti vrchnej dosky, ktoré sa na [[španielsko|španielskej]] gitare osvedčilo ako najúčinnejšie. Torresove postupy viedli k vzniku nástroja s širším tónovým rozsahom (zvlášť v basoch) a jeho poňatie gitary ako nedeliteľného celku bolo široko preberané v [[španielsko|Španielsku]] a ďaleko za jeho hranicami. Torres ovplyvnil celé [[Španielsko]] aj ostatné [[európa|európske]] štáty. [[Madrid]] sa stal centrum umenia stavby gitár. Po nejakú dobu na počiatku [[20. storočie|20. storočia]] bola flamencova gitara najpopulárnejší typ španielskej gitary. Pojem klasickej gitary sa začal užívať po sérii koncertov [[Andrese Segovii]] v [[20. roky 20. storočia|20.]] a [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]]. Od tej doby sa klasická gitara stala dominantným typom španielskej gitary. Významní nástrojári pôsobili i mimo Španielska, napr. v [[Nemecko|Nemecku]] a vo [[Francúzsko|Francúzku]].
 
== Konštrukcia akustickejzákladnej gitary ==
Zo stavebnej stránky možno gitaru rozdeliť na niekoľko dielov. Trojdielna rezonančná skrinka, nazývaná tiež korpus, sa skladá z plochej spodnej a vrchnej dosky, ktoré spájajú luby. Tvar korpusu pripomína arabskú číslicu 8. Vo vrchnej doske sa nachádza kruhový zvukový otvor (rezonančný otvor), ktorý akusticky spája vnútorný priestor korpusu s vonkajším. Ďalšiu časť gitary tvorí krk, zakončený plochou, smerom dozadu mierne nahnutou hlavicou so skrutkovým ladiacim zariadením. Hmatník je plochý a podobne ako na ostatných strunových nástrojoch rozdelený sedlami na poltónové polohy. Ladiace kolíky zachytávajú struny na jednom konci. Odtiaľ struny prechádzajú cez mostík ponad hmatník až ku strunníku, ktorý súčasne tvorí kobylku. Niektoré typy gitár majú strunník a kobylku upevnené samostatne. Počet strún sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] ustálil na šesť s kvartovoterciovým ladením e/a/d1/g1/h1/e1. Najnižšia struna e sa do tých čias nepoužívala.
Stretávame sa s akustickými gitarami :