Leóchares (sochár): Rozdiel medzi revíziami

d
preklepy
(Vytvorená stránka „Súbor:Diane de Versailles Leochares 2.jpg|náhľad|Bohyňa Artemis, zvaná aj Diana z Versailles<ref name="Dejiny umenia 2, 135">{{Citácia knihy | autor = [[José Pi…“)
 
d (preklepy)
[[Súbor:Diane de Versailles Leochares 2.jpg|náhľad|Bohyňa Artemis, zvaná aj Diana z Versailles<ref name="Dejiny umenia 2, 135">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 135}}</ref>]]
[[Súbor:Ganymede Leochares Vatican Inv2445.jpg|náhľad|Ganymédes unášaný orlom, Musei Vaticani]]
'''Leóchares''' ({{vjz|grc|''Λεωχάρης ''}}) bol [[Staroveké Grécko|grécky]] sochár v [[4. storočie pred Kr.|4. stor.storočí pred Kr.]].<ref name="J.R. Osgood, 363">[https://books.google.sk/books?id=D3o1AAAAMAAJ&q=Leochares+sculptor&dq=Leochares+sculptor&hl=sk&sa=X&redir_esc=y, J.R. Osgood, ''Painters, Sculptors, Architects, Engravers, and Their Works'', str. 363]</ref>
Sochár Leóchares pochádzal pravdepodobne z [[Atény|Atén]] a bol žiakom slávneho sochárskeho majstra [[Praxiteles (sochár)|Praxitela]]. Už za svojho života bol uznávaným umecomumelcom.<ref name="Dejiny umenia 2, 141">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 141}}</ref> Staroveký autor [[Plínius Starší|PliniusPlínius]] uvádza, že aténski sochári Leóchares, [[Bryaxis]], [[Timoteos]] a [[Skopas]] pracovali na výzdobe [[Mauzóleum v Halikarnasse|Mauzólea Halikarnasse]], jedného zo [[Sedem divov starovekého sveta|siedmich divov starovekého sveta]], ktorý dala vystavať Artemisia na pamiatku svojho manžela [[Mausólos II.|Mausóla]], kráľa v [[Kária|Kárii]].<ref name="Dejiny umenia 2, 143-147">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 143-147}}</ref>
 
Na čele tejto skupiny aténskych umelcov stáli Leóchares a Skopias. Leóchares vyzdoboval západné priečelie, Bryaxis, severné, Timoteos južné a Skopas východné. Toto majstrovské dielo sa stalo pomníkom ich slávy. Zrúcaniny mauzólea preskúmal roku [[1857]] [[Spojené kráľovstvo|britský]] archeológ [[Charles Thomas Newton|Charles Newton]], ktorý objavil zvyšky vlysov zo skulptúr na podstavci, úlomky štvorzáprahu a sochy Mausola a Artemisie.<ref name="Dejiny umenia 2, 143-147"/>
 
Odborníci medzi Leócharove diela pripisujú aj mramorové kópie bronzových originálov sôch [[Artemis (bohyňa)|Artemidy]] a [[Apolón]]a, umiestnených v [[Musée du Louvre]] v [[Paríž]]i. Leóchares dal týmto božstvám krásnu podobu v zhode so svojimi predstavami o ich naprirodzenýchnadprirodzených činoch a ich zázračnej existencii. Postavy sú zachytené v pohybe, Artemis vyťahuje šíp z tulca, Apolón napína luk s hlavou zľahka naklonenou, čím sa vyvažuje poloha nôh a zdôrazňuje vzdušná plynulosť postojov. Obidve sochy vyžarujú krásu, silu, mladosť a dynamizmus.<ref name="Dejiny umenia 2, 135"/>
Leócharovým dielom je aj súsošie, nazvané [[Ganymédes]] unášaný orlom, ktorého kópia je vo [[Musei Vaticani|Vatikánskych múzeách]]. Zábavný a pitoreskný detail tohto súsošia je pes čo breše, keď vidí svojho pána vo vzduchu. Bol to zrejme odraz nového záujmu sochárov tohto obdobia o prírodu, ktorý je známy už aj u Praxitela.<ref name="Dejiny umenia 2, 136">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 136}}</ref><ref name="J.R. Osgood, 363"/>
[[Pausanias (geograf)|Pausanias]] zaznamenal, že [[Macedónia (historické územie)|macedónsky]] kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip II.]] po svojom najväčšom víťazstve pri [[Bitka pri Chairóneie|Chairóneii]] dal v [[Olympia (Grécko)|olympijskej]] Altide vybudovať budovu zvanú Filippeion a jej výzdobu zveril aj Leócharovi. Pausanias o tom uvádza: „''Je tam umiestnený Filippos, Alexandros, s nimi aj Amyntas, otec Filippov. Taktiež tieto diela sú Leócharove, a to zo slonoviny a zo zlata, rovnako potom sú tu aj sochy Olympiady a Eurydiky."''<ref name="Pausanias, str. 407">{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=407}}</ref>
== Referencie a bibliografia ==