Leóchares (sochár): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 5:
Sochár Leóchares pochádzal pravdepodobne z [[Atény|Atén]] a bol žiakom slávneho sochárskeho majstra [[Praxiteles (sochár)|Praxitela]]. Už za svojho života bol uznávaným umelcom.<ref name="Dejiny umenia 2, 141">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 141}}</ref> Staroveký autor [[Plínius Starší|Plínius]] uvádza, že aténski sochári Leóchares, [[Bryaxis]], [[Timotheos (sochár)|Timotheos]] a [[Skopas (sochár)|Skopas]] pracovali na výzdobe [[Mauzóleum v Halikarnasse|Mauzólea Halikarnasse]], jedného zo [[Sedem divov starovekého sveta|siedmich divov starovekého sveta]], ktorý dala vystavať Artemisia na pamiatku svojho manžela [[Mausólos II.|Mausóla]], kráľa v [[Kária|Kárii]].<ref name="Dejiny umenia 2, 143-147">{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 143-147}}</ref>
 
Na čele tejto skupiny aténskych umelcov stáli Leóchares a Skopias. Leóchares vyzdoboval západné priečelie, Bryaxis, severné, Timotheos južné a Skopas východné. Toto majstrovské dielo sa stalo pomníkom ich slávy. Zrúcaniny mauzólea preskúmal roku [[1857]] [[Spojené kráľovstvo|britský]] archeológ [[Charles Thomas Newton|Charles Newton]], ktorý objavil zvyšky vlysov zo skulptúr na podstavci, úlomky štvorzáprahu a sochy Mausola a Artemisie.<ref name="Dejiny umenia 2, 143-147"/>
 
Odborníci medzi Leócharove diela pripisujú aj mramorové kópie bronzových originálov sôch [[Artemis (bohyňa)|Artemidy]] a [[Apolón]]a, umiestnených v [[Musée du Louvre]] v [[Paríž]]i. Leóchares dal týmto božstvám krásnu podobu v zhode so svojimi predstavami o ich nadprirodzených činoch a ich zázračnej existencii. Postavy sú zachytené v pohybe, Artemis vyťahuje šíp z tulca, Apolón napína luk s hlavou zľahka naklonenou, čím sa vyvažuje poloha nôh a zdôrazňuje vzdušná plynulosť postojov. Obidve sochy vyžarujú krásu, silu, mladosť a dynamizmus.<ref name="Dejiny umenia 2, 135"/>