Dargovský priesmyk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zdroj
Rsdbsa (diskusia | príspevky)
Celková úprava textu, nakoľko boli uvedené mylné informácie. Predmetné opravy sú výsledkom najnovšieho výskumu.
Riadok 58:
'''Dargovský priesmyk''' ({{mnm|473|w}}) je priesmyk v hlavnom hrebeni centrálnej časti [[Slanské vrchy|Slanských vrchov]], oddeľuje podcelky [[Mošník]] na severe a [[Bogota (podcelok)|Bogota]] na juhu.
 
Sedlo priesmyku sa nachádza na severovýchodnom úpätí vrchu Ploská ({{mnm|601.8}}) a je pramennou oblasťou prameňov [[Trnávka (prítok Ondavy)|Trnávky]].
 
Od 9. decembra 1944 do začiatkunoci zo 17. na 18. januára 1945 tu prebiehali ťažké boje medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu (zväzky a útvary XXXXIX. horského zboru 1. tankovej armády generálagenerálplukovníka G. Heinriciho) a Červenou armádou (zväzky a útvary 1. gardovágardovej armádaarmády generálagenerálplukovníka A.A. Grečka do januára 1945, od januára 1945 18. armády generálporučíka A.J. Gastiloviča). Prekonať Dargovský priesmyk sa Červenej armáde podarilo 18. januára 1945, keď nemecké vojská začaliv definitívnedôsledku ustupovaťmohutnej nasovietskej západ.ofenzívy Straty,v ktoréPoľsku v([[Visliansko-odrianska bojochoperácia|Visliansko-Odrianska ostrategická Dargovskýoperácia]]) priesmyka utrpelana ČervenáSlovensku armádaa Poľsku ([[Západokarpatská operace|Západokarpatská strategická operácia]]), možnozačali odhadovaťustupovať na 20západ.000 padlých,Dňa ranených19. ajanuára nezvestných,1945 zboli čohozväzkami počet18. padlýcharmády môžez predstavovaťjuhu približnea 5.000juhovýchodu oslobodené Košice.
 
Straty, ktoré v bojoch o Dargovský priesmyk utrpela Červená armáda, možno odhadovať na 5.000 padlých, ich presný počet je v súčasnosti predmetom výskumu. Straty Wehrmachtu boli s ohľadom na dobre vybudovanú obranu vo vertikálne členitom teréne niekoľkokrát nižšie.
V sedle Dargovského priesmyku dnes miestami bojov vedie náučný chodník s expozíciami vojenskej techniky a s rekonštruovanými bunkrami. Na monumentálnom piedestále, výrazne zasadenom v scenérii hôr, stojí Pamätník víťazstva a vedľa neho Sieň bojovej slávy, otvorená príležitostne počas letnej sezóny. V minulosti sa pred pamätníkom nachádzal aj Ružový sad vďaky s 22 000 ružami, vysadený na mieste bývalého mínového poľa.
 
V sedle Dargovského priesmyku viedol v minulosti náučný chodník s expozíciou 85 mm protilietadlového kanóna vz. 44 S, umelo vytvorených zemných zrubov, nálezmi z Dargovského bojiska a ďalšími plánovanými exponátmi techniky. Zanikol však prehradením jeho vyústenia na odstavnú plochu - parkovisko, v dôsledku odpredaja budovy reštaurácie do súkromných rúk. V roku 2008 bolo občianskym združením Outdoor klub Svidník odvezené aj torzo protilietadlového kanónu vz. 44 S, následne zrekonštruované a vystavené pri novovytvorenom náučnom chodníku v k.ú. obce Belejovce (okr. Svidník). V súčasnosti sa dargovský náučný chodník nachádza v dezolátnom stave, pričom sa počíta s likvidáciou zostávajúcich zemných zrubov (odporúčanie Vojenského múza Svidník v liste zo dňa 17.10.2002). V priestore odstavnej plochy - parkoviska, bezprostredne pri hlavnej ceste, sa nachádzajú exponáty pásovej obrnenej techniky (samohybné delo SU-100 a stredný tank T-34-85). Na informačnej tabuli si návštevník môže prečítať krátku informáciu o priebehu tunajších bojov.
V priesmyku je parkovisko, motorest, hotel a čerpacia stanica. Severne od neho leží rekreačné stredisko [[Borda-kúpele]], východne rekreačné stredisko [[Biele Studničky]].
 
Samotný Pamätník víťazstva, ležiaci južne od hlavnej cesty, bol odhalený pri príležitosti 10. výročia bojov o Dargovský priesmyk. Jeho autorom je sochár [[Vojtech Löffler]]. Symbolizuje privítanie červenoarmejca východoslovenským ľudom, ktorý reprezentuje robotník a roľníčka. Do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok východoslovenského kraja bol zapísaný dňa 26.6.1963 pod názvom "Pamätník oslobodenia východného Slovenska sovietskou armádou, situovaný na hranici chotárov obcí Košický Klečenov a Dargov". Pôvodne bol umiestnený v tesnej blízkosti hlavnej cesty. Na súčasné miesto ho v súvislosti s výstavbou areálu premiestnili až v roku 1975. Už z pôvodného názvu pamätníka vyplýva, že bol odhalený na počesť nielen padlým sovietskym vojakom v Dargovskom priesmyku, ale celkovo padlým sovietskym vojakom na území východného Slovenska. Oficiálne tradovaný počet padlých 22 000, ktorým na pamiatku vznikol aj pridružený Ružový sad, je teda počet padlých sovietskych vojakov na území východného Slovenska, zodpovedajúci celkovému počtu pochovaných vojakov na cintorínoch Červenej armády v Michalovciach, Košiciach, Trebišove a Humennom. Pamätník sa netýka Karpatsko-duklianskej operácie, nakoľko tá má svoje vlastné pietne miesto s hromadnými hrobmi vo Svidníku.
 
Východne od priesmyku čerpacia stanica a rekreačné stredisko [[Biele Studničky]]. Severne od neho leží chatová osada a zaniknuté stredisko [[Borda-kúpele]]. Priamo v priesmyku sa nachádza aj horáreň Mochnáč, na ktorej mieste stála kedysi horáreň a poľovnícky zámoček.
 
== Doprava ==
Řádek 93 ⟶ 97:
}}
* [http://mapy.hiking.sk/?x=21.53534&y=48.73931 Poloha na turistickej mape]
* Výskum Ing. Martina Grešu a JUDr. Martina Kurečka (Archívny materiál Centrálneho archívu MO Ruskej federácie, archívy NARA, WASt, povojnová historická literatúra)
 
[[Kategória:Priesmyky a sedlá na Slovensku]]